popis: Zdravím vás priatelia zelenej krvi:) Keďže som sem dávno nič nepridal tak sa chcem trošku pochváliť s mojim doterajším najväčším úlovkom čierného rytiera. Všetko sa to začalo s návratom na Slovensko po 6 mesačnej pracovnej do...Zdravím vás priatelia zelenej krvi:) Keďže som sem dávno nič nepridal tak sa chcem trošku pochváliť s mojim doterajším najväčším úlovkom čierného rytiera. Všetko sa to začalo s návratom na Slovensko po 6 mesačnej pracovnej dobe vo Francúzsku. Dňa 12.7 sme sa s kolegom poľovníkom dohodli, že skoro ráno o 3ej hodine sa pôjdeme pozrieť na diviačiky povedal mi aby som bol u neho presne o 3ej ráno tak aj bolo o 1nej ráno sme sa odlúčili a pobral som sa domov o niekoľko domov ďalej. Ani som oči nezažmúril čakal som nepretržite tretiu hodinu čas ide pomalinky ale isto je 02:50 poberem sa k nemu. Čakám pred jeho domom okno dokorán otvorené počujem obrovské chrápanie ako z jaskyne medveďa v duchu si hovorím no dnes z poľovačky nebude nič. Naraz hodinky ukazujú presne 3 hodiny jeho budík zvoní až na celú ulicu a on nič budík piatýkrát dozváňa a už ma prešla trpezlivosť a hlasnými volaním volám Gabibáčííí vtom počujem nejaké šomranie a ťapkanie ku oknu so slovami hneď idem. Z toho hneď idem bolo pól4ej. Už sa brieždilo rýchlo sme sa zapísali do el. knihy a už sme uháňali. Mňa vyložil neďaleko dediny kde sme si prehodili ešte 3 vety a popriali si Lovu Zdar. Ako si tak kráčam hore asfaltkou už v riadnom brieždení na kraji vysokej pšenice periferným videním pozorujem na približne 70m čiernu machuľu. Utriem si oči berem rovno do pleca Sauerku kukám diviak ani neviem ako ale Sauerka bola odistená kríž puškohľadu nasmerovaný za lopatku a naraz ránne ticho a štebot zobúdzajúcej sa prírody preťah hlasný výstrel 308čky. Diviak sa rozbehol rovno smerom ku susedom a namieril si to presne do močariska kde lámal skoro v štvormetrovej trstine a potom zostalo ticho. Moje srdce bilo priam až v ušiach nevedel som uistiť či som ho dobre trafil či som vôbec trafil lebo som plesknutie na jeho tele nepočul až potom som si uvedomil, že priblíženie som mal iba na 3jke. Adrenalín stúpa čo bude ako bude. Čakám na Gabibáčiho čo ma iba ledva vyložil. Nato odbáčajú za sebou 2 kamióny k neďalekému svinčíku ja so slovami ešte som to pred vami stihol. Čakám uja Gaba - čakal som ho presne do 8mej rána kým prišiel pre mňa spýtal sa ma kľudným hlasom načo som strieľal vravím mu na diviaka približne 100kg, alééé zbehol do susedného. On zavolal do susedného združenia čo a ako bolo. Dostali sme súhlas na dohľadávku. Uháňali sme rýchlo domov pre farbiarku a Gabibáči mi požičal jeho Ferlach trojaka. Stojíme na nástrele žiadná farba kukám sa z kopca na trstinu a vnej hrubá čiara a na konci čiary presne v strede močariska veľký akoby vyváľaný fľak. Beky ide jak pílka rovno tam kde som ho videl zbehnúť naposledy do trstiny. Objavujem prvé kvapky farby s Gabibáčim sa dohadujeme, že ja idem dnu s trojakom a on čaká na kraji trstiny keby náhodou vyrazil. Predieram sa hustou trstinou po pár metroch som premočený až do nitky ešte nevyparenej rosy. Beky pomaličky kráča predomnou, vidím neskutočné množstvo farby vo výške môjho pása vtedy sa mi tep zvýšil ešte vyššie už len preto lebo som videl pred seba iba na 30cm nič sa nedá robiť treba pokračovať Beky ide dopredu ja za ňou. Vždy viac a viac farby prst mám na poistke, keď som si bol istý, že bude niekde pred nami Beky istí a zavrčí ja odisťujem trojak a postupujem ďalej a tam predomnou zadná čast diviaka, ale nie hocijaká prídem k nemu už odisteným Ferlachom. Ale už nejavil známky života a vtedy si uvedomujem čo za diviaka som ulovil triaška sa ma zmocnila že mi kolená klepotali ako cimbal. Bol zaľahnutý akoby ma čakal. S nemým úžasom som kukal na neho keď ma zo zamyslenia prebral Gabibáčiho krik no čo jeee. Kričím naspäť takéhoto diviaka som tu v združení ani nevidel, ale ani vy. Taký je veľký ? znela otázka vravím toto nie je 100kilový ako som vravel, ale ešte raz taký. Po diskusií cez trstinu som začal lámať smerom na Gabibáčiho trstinu keď som dorazil ku nemu tak sa vybral somnou ku nezvyčajnému úlovku. Ostal stáť aj on zamyslený a vysokým hlasom mi zagratuloval a poprial Lovu zdar ! ... Čo robiť toto dvaja nenaložíme tak sme išli do miestnej "krčmy" kde sme poprosili dvoch pánov či nám nepomôžu s úlovkom. Samozrejme som ich pozval na kolo a s podpichujúcimi slovami a baťarským úsmevom vravím to je na posilnenie. Keď sme prišli na kraj močariska aj s vozíkom tak sme sa dohadovali či ho vytiahneme alebo zídeme do trstiny aj s autom. Po fotodokumentácií sme situáciu skonštatovali, že močarisko je dosť bezpečné nie je moc vlhko. Ujo Gabi nacúval a tak sme ho vytiahli na gurtni. Diviaka sme naložili na prívesný vozík kde som mu dal značku a uháňali sme do dediny lebo slnko už bolo vysoko a dotieravý hmyz už poletoval. Po vyvrhnutí a odvážení váha ukazovala 144kg. Poďakoval som sa hlasno tam prítomným a ešte sme sa troška rozprávali a každý sa pobral svojim smerom. Po tomto všetkom sa vo mne zmocnila obrovská radosť lebo som si prial, že tretí väčší rytier už bude medailový a veru to tak aj vyzerá. Chcem sa poďakovať Diane a Svätému Hubertovi a Pánovi stvoriteľovi, že mi do cesty poslali nie každodenného diviaka. zobraziť celý popis