Kanček v splnovom tieni lesa

... také ticho som už dávno nezažil v tejto časti revíru ako bolo v tú noc..chystali sme sa spolu s mojim kamarátom von večer na diviaky, strážiť polia kukurice, všetko išlo podľa plánu, odchod z chaty aj cesta až na zapadnute auto do vyplaveného piesku na cestu.. Nič vážne sa nestalo a po 5 min a trošku práce s navijákom bolo auto na svojom mieste a my sme mohli pokračovať na vytúžené miesta. Sedíme asi 2 hodinky a okrem myši nebolo počuť vôbec nič. Píšem Maroškovi, že situácia je maximálne pokojná, nehýbe sa ani lístok na strome. Neprešla minúta a ja som voľným okom zazrel veľkú "grču", ktorá tam predtým nebola hneď som hodil optiku do čela a vidím že je to veľký kus a je sám, vidím strapec a pravou rukou chytám moju "osmičku", očami stále sledujem jeho mohutné telo ako zchádza dole z kopčeka a kráča v tieni stromu po tenkom pásiku poľa do húštin okolo potoka a je mi jasné, že má namierené na šťavnatú večeru..to už ho začínam sledovať pravým okom cez puškohlad.. Po 10 metroch zastal, rovnako aj môj červený bod postál na jeho mocnej lopatke a v tom letí strela Naturalis cez obe lopatky až von..značil komorovu ranu a ťažkými skokmi s fučaním ako lokomotíva odbieha 40m z nástrelu a zhasína pred potokom na pravom boku..O pár chvíľ mi píše Maroš čo leží, hovorim že diviak, idem sa zbaliť, zobrať odvahu a ísť sa pozrieť na nástrel..Maroš hovorí, že keď bude treba, príde za mnou..tak aj bolo lebo som nemal odvahu pustiť sa za niečím bezhlavo sám..našiel som ho po chvíľke hľadania v hustej, povalenej žihľave a keď som prišiel k nemu, stratil som reč, ktorá mi inak nikdy nechýba.. A keď prišiel Maroš, radosť bola ešte väčšia..kly 8cm vonku a 180kg živej váhy robia rešpekt pred samotnou prírodou aj touto húževnatou zverou.. Ďakujem patrónom lovu za tento pre mňa veľmi vzácny večer. Lovu zdar!