Jedna krásna ranná poľovačka

Po dovolenke som sa konečne vybral do revíru. Plán bol obzrieť jelene a stav zvery v revíri. Loviť som v pláne veľmi nemal, kedže manželka mala meniny a ... viete ako to býva... musel som sa venovať. Ale ako to býva... v takom čase je príležitostí na lov požehnane. Do revíru sa dostávam tesne pred rozbrezkom a už smerujem k miestu kde sa skoro ráno zvyknú pásť jelene. Cestov spozorujem kus srnčieho a 2 ks vysokej... neviem či ide o jelene... je ešte dosť tma. Po chvíli dôjdem na miesto kde zvyknú byť jelene. A je tomu aj teraz tak. Najprv spozorujem vyradového osmoraka 2.VT a po čase aj ostatné kusy (9ks). Ešte pred dovolenkov sa tam zdržiavalo aj cez 20 jeleňov rôzneho veku. Asi sa už pomaly rozdeľujú. Už tak z rána som bol s poľovačkou spokojný... jeleňov som videl tak som a mohol spokojne vrátiť k autu, kde som mal uz pripravené jablká a hrušky ako doplnok stravy pred rujov. Už, už som bol skoro pri aute a vtom spozorujem kus diviačej... aaaa sakra máme zákaz strieľať, veterina ho vydala na základe pozitívného nálezu na AMO vo vedľajsom revíri(neviem ako máme diviačiu tlmiť ked ich nemôžeme strieľať... ale OK zbraň zas zaisťujem a čakám). Kus je maličký cca 50 kg. Zdá sa že je to diviačica. Z ľavej strany počujem ešte lomos. Postupne vychádza ešte 4 -5 kusov v podstate rovnakej velkosti... hovorím si.. vybral by som si... za nimi ide asi cca 20 kusom pižamkáčov... hovorím si zaujímavé kedy to tie lančiačky stihli. No nič výstrel nepadol, kedže je to zakázané a zrejme to boli všetky diviačice. Idem ďalej k posedu. Tam zas pre zmenu stretávam asi 40 ks vysokej holej. Jeleničku by som si tiež strelil... ale nemôžem to žene urobiť. Tak si ich len obzriem a idem dalej. Po mojej už tradičnej trase stretávam ešte kocúrika mačky divej pri love a srnu s dvoma srnčatami. Proste krásny zážitok a výborná prechádzka. Vraciam sa k autu, vyzdvihnem kamoša a ideme vyniesť tie jablká a hrušky. Po zakrmení sa vraciame a cestou spozorujem niečo oranžové na lúke. Zacúvam a hľa... líška. Aktuálne ich je v revíry celkom dosť tak padne rozhodnutie na jej odlov. Takže zas vyberiem z kufra moju trojnožku a Guľobrok a pomaly sa púšťam za kmotričkou. Chvíľu mi to trvalo takže po príchode na miesto líšky už nebolo... pustil som sa ešte trochu dalej a za terénnou vlnou vidím iba hlavu a uši. Liška už pomaly postupuje do húštin tak padne rýchle rozhodnutie na ranu od zadu na krk. Padne rana a líška sa stráca. Kamarát mi vraví... ejha... padla... ako sa ti to podarilo? Dobre ti nesie ta tvoja pušočka. Nasleduje vdanie pocty úlovku a fotenie. Takže takto sa zakončila poľovačka na ktorej som nemal v pláne strieľať. Ďakujem patrónom lovu za taký krásny zážitok a dobrý koniec lovu. LZ!