Úspešný doprovod

Tohto srnca sa podarilo uloviť poľovníckemu hosťovi na 4. vychádzke v našom združení. Srnca sme oboznali na predchádzajúcej posliedke, kedy sme sa k nemu dostali takmer po tme, čo na streľbu nebolo. Vtedy sa pásol ešte priamo pod posedom a naháňal srnu. Tak sme sa na toto miesto vybrali o 4 dni, v nádeji, že hosť bude úspešný. Po asi pol hodine nám priamo spod posedu vyšla srna, tak v napätí očakávame srnca. No srna sa v kľude pasie a srnec nikde. Adrenalín opadá, venujeme sa ďalej sledovaniu rozhrania poľa, lúky a špargle. Po chvíľke vytiahne asi 250 metrov od posedu srna a 2 srnčatá a v kľude sa pasú smerom k posedu. Za chvíľku ide za nimi aj mladší asi 3 ročný srnček, srnu si nevšíma a pasie sa. S hosťom sa na seba pozrieme a len sucho konštatujeme, že ruja už skončila. Srnec je výradový, ale je ďaleko. Tak čakáme či sa nepripasie na dostrel, smer má dobrý. Nakoľko svetla pomaly ubúdalo navrhujem, že počkáme ešte 10 minút a ideme srncovi opatrne naproti. Tesne pred uplynutím stanoveného limitu kontrolujem rozhranie poľa a špargle, kde zbadám nami očakávaného adepta. Je asi 170 metrov od posedu troška vpravo, pomaly sa presúva okrajom špargle pred posed. Dávam hosťovi pokyn na streľbu, guľovnica ide do pleca a po pre mňa nekonečných sekundách nasleduje rana. Zreteľne počujem náraz gule ako do vankúša a tuším čo nás čaká. Srnec padá do trávy aby sa po chvíľke ťažko dvihol a pomaly odišiel do špargle. Čakáme asi 10 minút a ideme pomaly na nástrel, kde nás čaká tmavá farba . Pomaly prechádzame prvým, druhým riadkom špargle a srnca nikde. No v treťom už leží, keď nás zbadá ťažko sa dvíha. Pomaly k nemu pristupujem a ukončujem trápenie. Srnca vynášame na pole, kde prebehnú pocty ako sa patrí, rýchla fotodokumentácia a červná a vďaka rane aj trošku zelená práca. Vek srnca asi 5 rokov.