Srnčí Kráľ

Bol teplý letný večer.Stretávame sa s kamarátom po zápise v knihe návštev pred vstupom do revíru.Debatujeme o posledných skúsenostiach z vychádzok a želajúc si Lovu zdar sa lúčime.Vchádzam do lesa s hustým dubovým náletom.Plnými dúškami si vychutnávam slabnúce slnečné lúče prenikajúce pomedzi koruny stromov.Opatrne prešlapujem starou lesnou cestičkou.Po cca 150m vyťahujem moju overenú nordicu a pískam hlasom srny.Čakám a sledujem pozorne akýkoľvek pohyb.Nič sa nedeje.Beriem pušku a vydám sa ďalej.Pozorujem stopy v zaschnutom blate kde vidím pomerne slušnú aktivitu zveri.Pri hustnúcom nálete sa zastavím a rozhodnem sa svoje šťastie vyskúšať opäť.Vyhrabem si opatrne miesto pri starej jedli.Flintu opriem vedľa seba a vložím nordicu do úst.Mám pocit akoby som ani nezapískal,keď ako blesk z jasného neba presvišťal popri mne srnec.Bol to zlomok sekundy a zmizol v nálete.Stojím tam ako obarený.Radšej si čupnem ak by sa vracal.Ale srnec sa nevracal.Pískam opäť.Prvé kolo.Druhé kolo,ale nič sa nedeje."Asi ma zavetril"pomyslel som si a začal uvažovať že pôjdem ďalej.Zrazu som ale v nálete zbadal starú známu hrdzavú farbu a vedel som že to bude srnčia.Prikladám ďalekohľad k očiam ale nálet mi nedovoľuje identifikovať srnca.Srnec zašiel za strom.Pretriem okuláre a skúšam srnca zbystriť opat."kde si"?pýtam sa v duchu.Srnec akoby zmizol.Beriem vábničku a spravím jedno dlhé "pí-já" v tom zaregistrujem pohyb 20m od miesta kde som hľadel.Srnec vykúkal spoza stromu a pozeral rovno na mňa.Zabrechal mojim smerom.Rýchlo študujem parožie.Vidím,že je akési netradičné.Javí sa mi akoby mal viac výsad ako strom za ním.Usudzujem že to je dáka rarita a viem že pri rozhodovaní či ho uloviť alebo nie,budú rozhodovať sekundy.Tak aj bolo.Srnec poklusom odchádza.Pískam.Srnec pribrzdil a v tom ani neviem ako ťahám spúšť.Záblesk mi úplne znemožnil pohľad či srnec ranu dostal alebo nie.Nevidím ho.Viem,že by som mal čakať ale moje trasúce sa telo v adrenalíne ma ťahá rovno k miestu kde srnec stál naposledy.Ležal v jaminke kúsok od nástrelu bez pohybu.Naskytáva sa mi neuveriteľný pohľad.Skladám klobúk a ďakujem Diane.Doteraz neviem koľko som tam klačal a ďakoval za tento výnimočný zážitok.S istotou ale viem,že vždy keď týmto miestom pôjdem,poďakujem Diane za tohto "srniara" opäť.Ďakejem Diana.LOVU ZDAR!