popis: Porozprávam vám skoro neuveriteľný príbeh o tomto srncovi. Viem o ňom od roku 2018, teda štyri roky. Ale nikdy som ho za ten dlhý čas nevidel, poznal som ho iba z fotiek na fotopasci. Až pred troma dňami sme sa konečne stretli. Začnem v�...Porozprávam vám skoro neuveriteľný príbeh o tomto srncovi. Viem o ňom od roku 2018, teda štyri roky. Ale nikdy som ho za ten dlhý čas nevidel, poznal som ho iba z fotiek na fotopasci. Až pred troma dňami sme sa konečne stretli. Začnem však od začiatku. Vtedy bol klasický šestorák, parožky trocha šikmo nad uši, kratšie výsady. Začal som za ním chodiť najprv na posed, kde sa dával fotiť. Moc mi to nepomohlo, lebo bol tam väčšinou v noci. Vyskúšal som naňho asi všetko, čo viem. Dlhé sedenie na posede ráno, na obed, aj večer, vábenie srny, srnčaťa. Nespočetné pochôdzky, čakanie pri vybudovaných záštitoch po hore, pri lúkach, a nič. V ďalšom roku mám iba pár nočných fotiek a stratil sa. Už som myslel, že ho spapal rys, alebo bol ulovený v susednom revíri. Našťastie v roku 2020 sa bol znova u nás odfotiť. Na parožkoch sa viditeľne skrátili výsady, čo je znakom starnutia. O mojom neúspešnom snažení sa samozrejme dozvedeli aj niektorí naši poľovníci a sem tam mi hlásili, že ho asi videli. Ale či to bol on, istota nebola. No a sme vo finále. V tomto roku mi poslal pár fotiek, s výrazne zmeneným "účesom". Pravý kmeň mal rozdvojený, výsady sa predĺžili, proste opeknel. Chcel som ho už konečne naživo vidieť, ale nedarilo sa mi. Priznám sa, trocha znechutený som sa v pondelok vybral na našu horskú chatku. Na posede som bol do tmy, a išiel zanocovať. Nemohol som vôbec zaspať, každú hodinu som sa zobudil. Rozhodol som sa, že ráno mu budem venovať poslednú vychádzku. Ani vám nechcem napísať, koľko ich bolo.:) Ešte po tme zasadám na posed. Vybral som si otáčacie kreslo, sedí sa tam pohodlnejšie a vidno solisko a vodu v kališti. Pri druhom okne je lavica, na nej mám položený ďalekohľad a vidno z nej na rúbaň. Aj sa mi trocha drieme, ale dnes musím vydržať. Bolo presne šesť hodín, keď som ho práve na rúbani prvýkrát v živote zbadal. Stál pri bučku asi na 50 metrov a zúrivo doňho bil parožím. V momente odkladám ďalekohľad, beriem do rúk pušku a presadám si na lavičku. Naučeným pohybom ho mám v puškohľade, odistím a dávam napináčik. Ale to už srnec odchádza k hore, tak písknem. Trocha sa natočí a vtedy padne rana. Srnec klesá na mieste, chvíľu odkazuje. Neveriaco sedím, ďakujem Bohu a uvedomujem si, čo som práve prežil. Po chvíli sa pobalím a idem za ním. Dám zálomky, sadnem si k nemu a s pocitom neskutočnej úľavy a šťastia ho hladkám a pozerám peknú trofej. Ďakujem všetkým, ktorí to dočítali do konca, lovu zdar! V komentári ešte pridám štyri fotky srnca. zobraziť celý popis