popis: Začitakom roka, v chladnom januári, raz večer, kedy líštička nadomnou vyhrala som si povedal, že to takto nenechám a skoro rána, ešte za tmy som sa vybral na rovnakú lokalitu, no už s iným stanovišťom. Z odstupom času uznávam, že ne...Začitakom roka, v chladnom januári, raz večer, kedy líštička nadomnou vyhrala som si povedal, že to takto nenechám a skoro rána, ešte za tmy som sa vybral na rovnakú lokalitu, no už s iným stanovišťom. Z odstupom času uznávam, že nebolo najvhodnejšie, nakolko som bol od chrbta nekrytý a to sa mi vypomstilo. Vcelku bolo velmi pokojné rano. Chladné, no krásne. Menšia partia jeleníc sa pásla na mieste nedaleko mna. Asi po 45minutach som sa zacal sam seba pýtať: “kde si” ? Náhoda na seba nenechala dlho čakať a ako som už spomínal v úvode, ľutujem, že som si nechal odkrytý chrbát. V jeden moment som sa otocil a kmotrička bola zo 5 metrov odomňa. Reagovala zbesilým útekom. 2:0 pre ňu. Ostal som nhnevaný na seba s hlavou v zármutku. Nádych- výdych. Ešte nie je všetkým dňom koniec a nádej umiera posledná. Pri love je veľmi dôležitá trpezlivosť a to sa ukázalo rovnako aj v tomto príbehu. Ak by som sa sklamaný postavil a šiel somov, nepísal by som dnes tento príbeh. Ani nie 5min na to, 200m vzdialené čosi, uteká práve horizontom priamo ku mne. Ďalekohľadom rýchlo kontrolujem. Uz vidím. Je to niečo je odeté do rišavého kožuchu. Neváham. Rozložil som bipod na mojej Weatherby. Vzialenosť sa medzitým zmenila. 180m. Klikám na veži. Zamierym. Chvíľka ticha. A potom ….. baaam. Rozľahlo sa po širokých lúkach. Leží. Vydýchol som si. Tie tréningy streľby s kamarátom Petrom sa vyplatili. Priateľia. Nikdy nepodceňujte prípravu. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Lovíme živé tvory. Revír nie je tréningová hala a zver, nech je to akákoľvek, si zaslúži byť usmrtená čo najrýchlejšie, bez zbytočného trápenia. Vstávam. Zbalím výbavu, ruksak, ktorý ma chránil od chladu zeme dávam na chrbát, pušku na plece a vydávam sa smerom k úlovku. Vtedy som ešte nevedel, čo presne ma tam bude čakať. Vzdávam poslenú úctu zvery. V tej dobe si všímam čohosi, čo som ešte nevidel. Chrup lišiaka bol značne opotrebovaný, niekoré zuby vypadane. Ulovil som dedka. Tento deň bol na úlovky a adrenalín veru bohatý, ale to sa ukázalo až neskôr. O tom ale v inom príspevku. Priatelia, trúfate si niekto na posúdenie z tejto fotografie? zobraziť celý popis