,,otcovský,, lanštiačik

Že som tu dávno niečo nezablabotal tak pridám nejaký ten výcuc z lovu. Bola krásna nedeľa a deň otcov samozrejme doma si na to nikto nespomenul o to menej ma to srdilo nakoľko detská si ledvaj sem tam spomenú po sebe upratať ,ale o to viac ma teší ,že ma zavolal kamarát Laszlo na diviaka bo vraj už sa ukazujú . U nás to je bieda srnce sa mi vyhýbajú a diviaky chodia ako cigáni do školy teda iba keď sa im zachce. Tak v nedelu o 18 balím paky a idem het. Po príchode k Laszlovi ešte čo to pokecáme a ideme na miesto . Nezvyčajne skoro bo vraj už mal diviaky za svetla tak sadáme okolo 19:45 .... Po cca hodinke vidím na kanály trčať čiernu hlavu reku eeeej bude niečo cítim to vo vzduchu berem kuker a fakt diviak čučí z kanála plného pálky. Zaostrím či mu netrčia kly a je fuč. Tak nič puška do trojnožky a čakám kde vyjde znova. Prejde hodný čas a diviaka nikde tak sadám na riť a číham zase. Keď zrazu zase hlava z kanála ale už bližšie lesu nechcem sa unáhliť tak pomali vstávam berem pušku a zrazu vyskočí kus z kanála a stojí vonku ale pozerám na lanštiaka malé na prasa velké naberám ho do puškohľadu a čo nevidím kus má ešte pásiky. Tak to je teda pán prasa :D Také lepšie prasiatko a zrazu dalšie ktoré trkne do surodenca a odbiehajú do lesa. Pozerám na Laszla a pýtam ,že čo to ? Hmmm nem viem ale aby boli iba 2 prasce to sa mi nezdá len to dopovedal už idú dalšie ale teraz iba klasika markazíni ako sa patrí hádam zo 6 ks. Hovorí čakaj keď sa ukáže lanštiak určite ho nepusti bez rany v čriede sú bachyne a lanštiaky. Tak čakám čakám a furt nič už je slnko za lesom a nohy cítiť čo mi iné ostáva ako sadnúť a čakať ďalej či sa neposunú na krmovisko. Samozejme medzi tým na zaujal na oblohe obrys vtáka ktorého som dávno nevidel a prišiel mi zaujímavejší ako krmovisko berem kuker a čo nevidím. Náš slovenský papagáj včelárik a hneď niekoľko. Tak chvílu s užasom sledujem tieto pestrofarebné okrídlence a kochám sa ich farbami. V tom ma preberá jemné zapraskanie a nenápadný šuchot vo vysokej tráve aaaaa už idú pomaly na krmovisko vychádza jeden markazín za druhým 7kusov. Ale kde sú tie vačšie? Stále čakám ale nič nechodí. Ale čo čert nechce Citronový radler je prefiltrovaný a pýta sa na svet tak vstávam zo stoličky a idem ho vypustit.Vraciam sa naspať a na krmovisku to žije. Popozerám či sa štruktúra nezmenila ale stále ten istý gang. Tak sa obraciam a idem sa ešte povenovať papagájom keď tu zrazu preletí lesom niečo čo ma upúta a točím sa zatým nezvyčajným vtákom. Sadne na prachnivý dub a začne sa špárať v dreve. Dobre vidím veľký chochoľ a dlhý zobák takže dudok ako vyšitý zase kochám krásou našich lesov. Medzi tým markazíny opúštajú dejisko a ostáva pusto. Až do západu slnka a čiernočiernej tmy. Sedíme debatujeme sem tam prebehneme jastrabým zrakom okolie. Z letargie nás podvihne jemné zapraskanie. V tráve vidím chrbát ale neviem čoho no nakoľko je tráva po prsia tak vysoká samozrejme z nohy na nohu si to smeruje na vnadisko. Keď sa dostáva z krytu tráv mesiačik odhaluje na hlave začínajúcu parádu. Mlady jelienok si dáva do nosa z kukuričky pripravenej pre diviaky. Cca 20min keď od kanála počujeme lomoz ale z úplných húštin. Tade vysoká nechodí. Pozeráme hľadáme no nič nie je vidieť vďaka hustému neprestupnému porastu. Takto to už ide 30min a prasko, kvíkanie sa pomaly približuje . Je jasné že črieda ide lesom a kde tam niečo vyberie z trávy a pošmakne si. Jelienkovi sa tiež nepáči prílišná aktivita tak ide radšej preč. Keď opustí krmovisko tak čakám že jeho miesto preberie niekto iný no praskanie smeruje na lúku. A konečne sa vyníci ukazujú. Najprv prasiatka potom niečo stredné a potom niečo vačšie. Mesiačik hraje s nami a posvieti nám lúku a na jednom zo stredných kusov vidím niečo viac na bruchu ... pírko identifikované len teraz aby sa mi nezamieštal medzi ostatnými 15kuskami. Ale ako na povel sa pekne natočí a dvihne hlavu a to už má bodku na hlave a spustí moja Tikka . Pre zablesk z hlavne nič nevidím všetko prejde a na lúke leží kus. No nič balíme všetok arzenál. a ideme skontrolovať čo som to povalil. Prvý pohľad je na vercajk hej kanček ako som videl. Velkosť cca 40kg a pekné čierne číro. Tak dostavam gratuláciu a zalomok z neďalekého dubu. Potom už len červená práca pri ktorej vďaka stovkám komárom odovzdávam aj ja povinný tridsiatok krvi a ide sa ho domov. Takto skončila moja 3 vychádzka u Laszla na diviaky ako sa hovorí do tretice všetko dobré :D