Keď noc stratila svoju moc a ryšavé stvory vyšli ...........

na posledné hody, no oko lovca sliedi krajinou lúkou aj dolinou. Badám srnu čo z líškou bojuje odháňa z jedného miesta no ryšavá bojovník sily veľikej, nedá si už svoje. Tuším ten koniec strašlivý, čo tam telom malinkým leží už. Vzdialenosť 528 m na čerstvo pokosenej lúke je výzva pre lovca velika. Trčí tam jak slon v porceláne. No vernosť rodu poľovníckeho a večnej túžby pokoriť tuto stvoru, ženie ho na dostrel. Kroky sú presné a rýchle oči bystré ruka istá, pohyby nemajú konca. Darí sa mi čupnúť, pozastať zapnúť štíty neviditeľnosti. Vzdialenosť sa stratila no líšky tam už nieto. Matka srna ju na chvíľu zahnala, keď jej líška mlade trhala. Pohľadom na telo malinke, smútok sa vo mne zjavil. Dvíham hlavu klobúk spravujem, keď na líšku očami zaostrujem. Oslepená slnkom nevidela svoj koniec, a tak rýchlosť lovca berie jej život líščí nevydaný. Lovu Zdar