popis: Od zimy sme s Mirom na Nivách pozorovali dve líšky, jedna s pekným huňatým chvostom, druhá bez chvosta. Po čase sa tá bez chvosta niekam presťahovala a zostala len tá ochvostená. Takmer na každej postriežke sme ju videli. Prebehla lúku...Od zimy sme s Mirom na Nivách pozorovali dve líšky, jedna s pekným huňatým chvostom, druhá bez chvosta. Po čase sa tá bez chvosta niekam presťahovala a zostala len tá ochvostená. Takmer na každej postriežke sme ju videli. Prebehla lúku bez záujmu o mrchovisko a aj bez záujmu o myši na lúke. Vždy sa pohybovala ďaleko od posedu. Chodili sme ráno i večer a situácia rovnaká. Bez spomalenia prebehla raz z jednej strany lúky inokedy z druhej strany. Mrchovisko bolo vždy na druhý deň vyčistené. „To snáď nie je ani pravda, no povedz, kedy chodí zbierať tie granule“, lamentuje Miro. „Neboj raz urobí chybu. Počkáme na chrústov, tie vedia líšku pribrzdiť“, hľadám východisko z prekérnej situácie. Blížil sa májový spln a my sme sa chystali presunúť na Stráň, kde sme tiež granulami vnadili líšky. Tiež tam minimálne jedna chodila, ale vždy neskoro a za slabého svetla. V krovinách sme upravili terén, vyviezol som betónové dlaždice a spravil dve drevené stoličky. Keď som kreslil skicu stoličky, Miro navrhol, že vhodné by bolo aj operadlo, aby sa nám pohodlnejšie sedelo. Tak som dokreslil aj operadlo a zhotovil dve pohodlné stoličky. „Tie sa určite niekomu hodia do záhrady“, maľuje čerta na stenu sused. „Nemaj strach, tie budú tak zašité, že ich nikto neuvidí“, popisujem mu miesto ich umiestnenia. Pred splnom, ktorý mal byť v stredu, prišiel Miro za mnou, že cez víkend ide do Piešťan sa dať zaočkovať proti covidu a že žena chce zostať pri dcére dlhšie. Že nevie, či stihne spln. „Je to na tebe, ak tu nebudeš, vystrieľam tie líšky sám“, dvíham mu mandle. Miro odchádzal vo štvrtok ráno. A ako naschvál sa vyčasilo a pekne svietila polovička mesiaca. Tak som sa vybral skúsiť tú na Nivách. „A možno sa aj nejaký srnec ukáže“, upokojujem ženu, aby nefrflala, že idem iba líšky naháňať. O ôsmej som sadol na posed, rozhodil pár hrstí granúl a preskúmal okolie. Pod Dielom vyšli dva kusy vysokej a jeden sa popásal aj v Sakalášove. O pol deviatej z dolinky pod Uhliskom vyšiel srnec. Vzdialenosť cez 200 m, nedovolila jeho poriadne posúdenie. Zatiahol k starému krmelcu a stratil sa v kroví. Pred deviatou začali okolo posedu poletovať netopiere. Podľa akrobatických vývrtiek nad lúkou a okolo kríkov som usúdil, že chytajú chrústov. Netrvalo dlho a jeden mi zabzučal pred oknom posedu. O deviatej som hodil očkom k Sakalášovu. Najprv som zbadal srnca, i keď bol o hodný kus bližšie, pre slabé svetlo som ho opäť neprečítal. Potom mi ale do očí udrel iný, menší fľak v tráve. Líška poskakovala a tiež lovila čisté proteíny. Naháňanie chrústov ju viedlo bližšie k posedu. To už okolo nej poskakovala aj červená bodka. Vo vzdialenosti 50-60 m líška asi začula myšku, alebo chrústa lebo pribrzdila a sklonila hlavu do trávy. To už bodka neposkakovala, ale bola nalepená na jej lopatku. Výstrel, plesknutie strely na telo, žiadny útek od nástrelu. Hodinky ukazovali dve minúty po deviatej. Išlo o mladého lišiaka. Keďže som sa vybral len tak naľahko, nemal som so sebou váhu. Strieľal som 5,6x52R. Pár dokumentačných fotiek a jedna provokačná SMS Mirovi. Samému mi akosi nechutí a tak som vyčistil flintu a pobral sa do postieľky. Ráno som si privstal, a išiel som lišiaka odvážiť, lebo večer sa mi zdal dosť ťažký. Nebol to však žiadny rekordér, vážil 6 kg. zobraziť celý popis