Nebezpečný

Opäť som na svojich obľúbených miestach. A v jednom z najkrajších období. S kamarátom sa prvý krát v roku vítame na chatke a preberáme všetky udalosti od posledného stretnutia. Je chladno, tak kúrime v piecke a popíjame kávu. Z okna sledujem obrovskú hrebeňovú lúku a nemôžem odtrhnúť zrak od smaragdovej zelene všade navôkol. Pred západom slnka vezmem pušku, ďalekohľad a idem sa na chvíľu posadiť na posed. Laci ostáva prikladať do pece. Kráčam rozmočenou cestou k nízkemu horizontu, za ktorým sa v plytkom sedle nachádza kazateľnica. Po dažďoch je všetko totálne premočené a na ceste v koľajách stoja hlboké kaluže vody. Opatrne nazerám za hrebienok. Upúta ma škvrna červenkavej farby... srna. Z nohy na nohu sa posúvam na miesto s lepším prehľadom a zbadám pri nej ďalší kus...srnec! Pokojne sa pasú v sedle neďaleko posedu. Srnec je šestorák s vysokými perlovanými parôžkami. Do 100 bodov mu isto veľa nechýba no do lovu ešte hádam dva roky určite. Kochám sa krasavcom a uvažujem ako ďalej k posedu aby nenarobili randál keď sa splašia. Cítim však v tyle zmenu vetra a o pár sekúnd už srna istí a nervózne aj so srncom mizne v kraji lesa. Spokojne čvachcem ďalej keď v diaľke opäť badám pohyb. Ďalekohľad na oči... v kraji lúky hrabankuje šedivý srnec. Stojím v strede lúky a zúfalo hľadám za čo sa ukryť. Rýchlo sa presúvam k okraju lesa, kým sa srnec zábava zúrivým hrabaním a značením teritória. O chvíľu som pod prvými konármi a zisťujem čo je zač. Keď sa upokojí a zodvihne hlavu skoro mi vypadne ďalekohľad... medzi ušami sa mu čnejú dve ostré bodlá bez výsad. Meriam vzdialenosť... No hotovo! Skoro 250 metrov! Srnec vylezie kúsok do lúky a pozorne pátra navôkol. Je mi jasné, že sa bližšie nedostanem. Vietor mám zlý a úkryt žiadny. Zakľaknem, bloncku založím do palice a skúsim vymieriť komoru. Kríž sedí a zdá sa mi, že sa ani nepohne. Srnec sa otočí, šklbne pár stebiel trávy a kráča späť k lesu. O chvíľu bude vťahu. Na chvíľku zastane, zadržím... BÁC! Vidím, že značí výskokom a zastane. Na boku sa mu objaví červená škvrna... zacúva pár krokov a padne. Hurá, leží! Rozdýchavam ranu a vybíjam zbraň. Uf... Poriadna diaľka. Zdá sa, že som to ešte nezabudol. Dočvachcem k srncovi a obdivujem parožie. Nemýlil som sa. Holé dobre perlované kmene so silnými ružicami ako dve dýky. Pár fotiek na pamiatku, ošetrenie zveri, a telefonát Lacimu. Co? Štriľal ši? Ja nečul nič! Doraz po tebe pridzem, čekaj. Víno mame vychladzene... LaLZ!