Vĺčko

Mokrý, po kolená zaborený v snehu som schádzal dole z hrebeňa, keď som v diaľke zbadal unikajúcu jelenicu. Nechcelo sa mi veriť, že by som ju vyplašil ja, no nijak som sa nadtým nepozastavil a postupoval nižšie. Obišiel som skalu, pozerám na stopy od medveďa a zrazu oproti mne v protisvahu registrujem pohyb. Vlk! Prešiel ponad mňa bez toho, aby o mne vedel. Stihol som spraviť len 4 zábery a stratil som ho kvôli skale z dohľadu. Najprv pôtik, týždeň nato vlk. Času stráveného v prírode je minimum a preto som rád, že mi divočina dopriala ďalšie, aj keď krátke stretnutie s touto nádhernou a zaujímavou šelmou. Verím, že tento rok nebolo posledné... :)