Rarita 2020

Tak na tu desiatu vychadzku sa podarilo vzdy ked som si sadol nanho tak niekde uplne inde a neskoro vychadzal uz po deviatej vychadzke som si povedal ze idem sa nanho pozriet skoro rano tak jak zacalo svitat som ho zahladel v strede kukuricneho pola asi na 350 metrou ale pomalim krokom uz sa tahal k lesiku vedla polnej cesty tak si hovorim neni naco cakat zchadzam z posedu palicu do ruky a rychlejsim kroko sa snazim priblízit k srncovy...este par metrou a za zatacku cca na 100 metru by uz mal stat srnec no a cuduj sa ono to tam neni..hovorim si tak asi uz zaliezol este chvilku sa obzeram a jak by som sa uz otacal ze idem spet v kútiku oka zbadam pohyb medzi kríkmi dalekohlad do ruky ááá tu je môj kamarát...po chvíli krízik na komore a pada výstrel srnec sa rozbieha ale po tak 30 metroch pada priblizujem sa k úlovku podat mu poslednú úctu Dakujem Diane a Sv Hubertovi za nezabudnutelny zazitok a nadhrny úlovok... Lovu Zdar