Malí beťári ..

S diviakmi sa stretávam len zriedka, preto si každé stretko nesmierne vážim. Toto ráno som sa vracal jelením chodníčkom, keď zrazu z pod padnutého stromu vybehol diviak. Po chvíli zastal a zisťoval, čo ho vyplašilo. Ja som sa hneď skryl za strom a aj kvôli tomu, že diviaky majú slabší zrak ma nevidel. Po chvíli sa začal pomaly vracať naspäť. Vedel som, že to značí jediné - je to diviačia mama a má tu prasiatka. Začala ma obchádzať, počas čoho som si ju dobre premeral a keďže nebola veľmi veľká nezobral som nohy na plecia, ako naposledy :D Po chvíli diviačica prišla do vetra a odbehla. Nabral som odvahu a šiel som sa pozrieť na jej ležovisko. Nemýlil som sa. V hniezde sa hemžilo asi 10 prasiatok. Boli ešte malé, tak som ich nechcel stresovať a keďže bola celkom zima nechcel som ich nechať dlho bez maminho tepla, tak som spravil pár dokumentačných fotiek a rýchlo preč, nech sa k nim čím skôr mama vráti. V poslednej dobe sa stretávam s rôznymi príbehmi, ako ľudia išli kvôli fotke až do medvedieho brlohu alebo diviačatá pri jeleních zhodoch. Pri týchto situáciách treba mať na pamäti, že ľudia sú v lese len hostia a žiadna fotka nestojí za prehnané rušenie a stresovanie mláďat.