žlna zelená

Žlna zelená je veľmi žravým vtákom. Najradšej zo všetkého má mravce, ktorých za deň dokáže zožrať až dve tisícky. Lieta pod korunami stromov a rozhliada sa, či niekde na zemi nezbadá mravenisko. Keď dajaké nájde, vytrhá z jedného miesta trávu, vyhĺbi do mraveniska asi osem centimetrovú dieru a už len čaká. Mravce, ktoré z diery postupne vyliezajú, jednoducho zlizne svojím dlhým lepkavým jazykom. Keď žlna objaví obzvlášť veľké mravenisko, ostáva pri ňom celú hodinu alebo aj dlhšie a neskôr sa k nemu pravidelne vracia, mnohokrát i z veľkej diaľky. Mravce sú jej najobľúbenejšou pochúťkou, ale nepohrdne ani akýmkoľvek iným hmyzom či lesnými plodmi. Samce a samice trávia zimu oddelene na rôznych miestach, ale prevažnú časť roka sa zdržujú spoločne na území, kde hniezdia. Na jar na seba obaja partneri najprv na diaľku volajú zo stromov, a potom sa začnú navzájom navštevovať. Keď získajú vzájomnú dôveru, otáčajú hlavami sem a tam a opatrne sa dotýkajú zobákmi. Po tejto predohre nasleduje vlastné párenie. Miesto pre hniezdo si žlny vyberú niekedy v dutine, v ktorej spávajú, inokedy potrebujú desať až tridsať dní na to, aby si do stromu vytesali novú. Keď je všetko pripravené, samica znesie na holé dno dutiny päť až sedem vajíčok. Pri sedení na vajíčkach, a neskôr aj pri kŕmení mláďat, sa spravodlivo striedajú obaja rodičia. Keď mláďa opustia hniezdo, rodičia si ich niekedy na prvé dni rozdelia a každý z nich sa tak stará o „svoje“ dve až štyri mladé.