Líšky v ofenzíve

Je 16:00 a ja zásadám na posed. Teplota okolo 0 stupňov. Zajtra hlásia +5 a pozajtra dokonca takmer +10, takže možno posledná možnosť polovat líšku na bielej perine. Začínam vábiť zajačim vrešťadlom a po chvíli skúšam hlas líšky. Zhruba po hodine registrujem líšku na kraji lesa. Opatrne ide hranou hory mojim smerom, no streľbu neumožňujú konáre. Líška sa nakoniec stráca. Prešlo asi 10 minút a z ničoho nič sa ukazuje. Vediem ju v puškohľade. Na cmuknutie zastavuje, ukazovák sa naťahuje za spúštou....a! CVAK...nič...natahujem handspsnung a opäť CVAK...kmotričke viac nebolo treba a uteká preč. Že by moje Vulkány prvý krát zlyhali? Zlomím flintu a sám pred sebou sa hanbím, veď ja som si po príchode na posed nenabil...Nabijam a čakám ďalej. Po polhodine sa v stope prvej líšky vezie dobrý lišiak s nízkym nosom. Cmukanie ignoruje a preto strielam počas jeho poklusu. Minul som! Šľak to trafil! Posledný deň snehu a ja to kur*ím ak z veľkej zlej učebnice. Prebíjam a už ani neverím, že sa niečo ukáže. A predsa! O pár minút po vábení ďalšia šanca. Oranžová bodka sedí tam kde má a v duchu si hovorím, že ak to teraz pokašlem tak relatívne úspešný január na snehu si úplne pokazím. Líška značky ranu zdvihnutým chvostom počas celého krátkeho úniku z nástrelu. Nalievam si čaj a čakám na dohodnutý fajront o 18:00. Pri odchode z posedu som líšku, teda mladučkého lišiačika našiel v suchej tráve. Tak predsa...líšky na mňa útočili z každej strany, škoda že som im nedokázal na ich ofenzívu odpovedať na 100%...čo už, niečo musí zostať aj "do chovu"