Konečne na snehu

Približne pred týždňom som začal sledovať aktivitu líšok keďže sa ochladilo a kankovanie pomaly začalo. za ten čas som videl asi 10 líšok ale streľba nikdy nebola možná. S ochladením hlásili aj nejaký ten sneh a s očakávaním som sledoval predpoveď či sa naplní. Takmer po dvoch rokoch sme sa aj my na dolniakoch dočkali snehu a to určite nenechá ani jedného líškara sedieť doma. Rozhodoval som sa medzi dvomi lokalitami ale nakoniec som sa vybral na rybník kde som vyše mesiaca nebol a posledná vychádzka v tejto lokalite bola úspešná. Okolo 4 som už sedel a čakal čo sa bude diať. Pár zajacov a srnčie, ale inak bolo ticho. Tesne pred piatou vyšla po pravej strane asi tak na 150m líška. Nasmerovala si to smerom ku mne popri kríkoch. Zastala tak na 80m krytá trávou a kríkmi. Začala istiť a hneď odskočila do trstín rybníka. Po chvíľke ale znovu vyšla von a smerovala šikmo odo mňa. Na druhé cmuknutie zareagovala a ostala stáť. To bola moja príležitosť na streľbu, ktorú som aj využil, líška padá do snehu a ostáva ležať. Ešte chvíľu sedím a potom sa poberám k peknému lišiakovi vzdať úctu a potešiť sa z úlovku líšky na snehu. Má to svoje čaro. Minulý rok som sa s líškami zastavil na čísle 13 a práve včera 13-teho som strelil svoju prvú tohtoročnú líšku. Asi náhoda? Možno nie. Uvidíme čo prinesie tento rok, ako sa bude dariť. Lovu zdar a veľa úspechov pri love líšok aj za pomoci toľko očakávanej bielej prikrývky.