Konečne na snehu...

Bol som vyniesť soľ do jedného vzdialeného solnika a cestou naspäť som sadol na sedačku pri ktorej mám vnadisko na líšky. Po asi hodine sedenia mi prešla popred posed jedna kmotra ale nedalo sa strieľať. Po nejakom čase asi 300m odomna zaštekal lišiak tak som sa mu ozval. Netrvalo dlho a ozval sa znovu teraz už bližšie. Ďalekohľadom sa mi ho podarilo vypátrať, sedel na kraji lesa asi 150m odomna. Na rad prišla turbomyškovačka na ktorú lišiak okamžite zabral a rýchlo sa začal ku mne približovať. Netrvalo dlho a zasekáva asi 30m od sedačky kde ho aj prevrátila ťažká guľa môjho springfieldu. Ďakujem Diane a SV Hubertovi za priazeň Lovu Zdar!