spoločný úspech

S kamošom sme sa už vracali z posedov, keď sme natrafili na partiu diviakov na lúke. Opatrne sme sa k nim približovali a keď sme sa k nim krajom lesa dostali na vhodnú vzdialenosť ostali sme stáť a pripravili na streľbu. Zrazu sme započuli, ako z lesa vychádzajú ešte ďalšie kusy...tak sme sa sústredili na tieto, keďže boli k nám bližšie. Pripravený čakáme, keď z hrany lesa vyťahuje kus - diviača...šepnem kamašovi "strieľaj ty" už dlhšiu dobu totiž nemal šťastie na diviaky, po rane diviača ostáva v ohni. Ostatné diviaky, čo už boli na lúke odbehli iba cca 50m ďalej a na naše prekvapenie ostali tam a ďalej sa venovali "prevzdušňovaniu pôdy". Ideme skúsiť sa k nim dostať...podarilo sa a teraz je rad na mne... Takže spoločná radosť - dvojnásobná radosť. Len škoda, že sa nám nepodarila spoločná fotografia...aj keď pokusov bolo niekoľko :-)))