Ďalšia úspešná...

Začalo sa to včera večer telefonátom od kamaráta že strieľal na Diviača ktoré po rane padlo začalo silno kvicat no po chvíľke sa zdvihlo a nasledovalo zbytok čriedy. Keďže nebolo moc chladno rozhodli sme sa ísť skúsiť ešte večer. Asi po dvoch hodinách od vystrelu nasadzujem weru na nastrel na práci sučky je vidieť že je to tam dobehne krížom krážom ale nakoniec sa jej darí z toho nejako vymotat. Poza nás ide brat zo svojou kopovkou. Farba sa dá sem tam sledovať. No po asi 250 sa nám trati a už to nechávam len na Weru. Prechádzame hustým bucinami v ktorých sa musím miestami plaziť potom chvíľu po potoku z ktorého odbočila do prudkého kopca remeň je napnuty stále ale prestávam veriť že ideme dobre. Rozhodol som sa prácu ukončiť a nechať ju na dnes. Na nastrel som sa dostal až okolo 11 co bolo asi 19hod od vystrelu na pomoc som zavolal aj kamaráta z jeho bavoračkou. Obi dve sučky berú na nastrele dobrú stopu na ktorej sa dá sem tam kontrolovať farba. No dochádzame ku poslednej označenej farbe. A trosku sme sa v tých bučinách trápili aj sme sa vracali na posledu farbu dva krát. Pri treťom nasadení sa wera vybrala iným smerom ako predošlé dva razy a viedla ma presne do tých miest ako vnoci. Tak som jej tento krát veril. Preplazili sme sa bucinami videl som že začína byť nervózna a ide čoraz častejšie z vysokým nosom. Vchádzame do potoka v ktorom zbadám ležať diviaca wera ho nevidí. Púšťam ju z remena najskôr si ide po vietor po ktorom prichádza ku zalahnutemu prasatu hneď sa doňho drzo púšťa a ja zažívam pocit radosti. Tak sa to podarilo a keby som jej kúsok viac veril mohli sme ho mat už večer. Stopa stará 19hod dlhá okolo 500m Diviača zasiahnuté cez obidve stehna posledných cca 250m bez farby. Farbiarom Zdar!