popis: V lete som bol pozrieť syna v práci a do očí mi udreli palety poukladané v kúte dvora. Neboli to však klasické euro palety, ale také poriadne veľké, pod ťažké rozvádzače. Zbité boli s hranolov a foršt o dĺžke 3,5 m. „Čo s tým ...V lete som bol pozrieť syna v práci a do očí mi udreli palety poukladané v kúte dvora. Neboli to však klasické euro palety, ale také poriadne veľké, pod ťažké rozvádzače. Zbité boli s hranolov a foršt o dĺžke 3,5 m. „Čo s tým idete robiť?“, sondujem u syna. Kto prv príde ten prv melie, ak máš záujem, tak ti ich doveziem“, syn mi na to. Nezaváhal som. Palety boli hneď na druhý deň doma. Už pri pohľade na palety sa mi v hlave rodila myšlienka ich recyklácie. Na Nivách mám postavený posed na severnej strane lúky dlhej pol kilometra. Juh však pokrytý nemám. A zver práve tohto roku vychádzala častejšie práve na južnej strane. Za jednu sobotu som zhotovil krytú lavičku. Umiestnili sme ju s Mirom na najjužnejšom cípe lúky do kríkov, takže z lúky bola takmer neviditeľná, zato my sme mali dokonalý výhľad. Pre istotu som pred lavičkou natiahol pás maskovacej siete. Začiatkom októbra hospodár povolil odstrel holej. Tak sme skúsili pár krát na lavičku zasadnúť. Ranné hmly, a dážď však poľovačke veľmi nesvedčili. Počasie sa umúdrilo až začiatkom novembra. Keďže som sa odmietol zúčastniť na Matovičovom testovacom cirkuse, zobral som si dovolenku. Veď aj okolo domu bolo treba porobiť a aj sa hore povenovať. „Už je načase, aby sme tú lavičku pokrstili“, snaží sa ma vyprovokovať Miro večer pri pivku. A veru sa mu to aj podarilo. V piatok 6. novembra sme naplánovali rannú vychádzku. Ešte za tmy sme sa neupravenou prťou predrali k lavičke a o piatej sme už pozerali na prázdne lúky pred nami. „Ten chodník budeme musieť vystrihať od konárov a pozhrabávať napadané lístie“, vytriasajúc bordel z baranice plánuje mi robotu Miro. „Si predsa dôchodca, keď nebudeš mať čo robiť popracuj na chodníku, ja som urobil lavičku“ ja mu na to. „Počkáme do svitania a ak z ďateliny nič nevyjde, pôjdeme opáčiť pod Diel“, dolaďujem pokračovanie vychádzky. Na nálade nám nepridala ani hustnúca hmla. Nakoniec sa však ukázalo, že hmla bola našim spojencom. Zver sa asi cítila v hmle bezpečnejšie. Z krovín, zo smeru odkiaľ sme zver vôbec nečakali, vyšlo päť kusov holej. Dve jeleničky s jelenčaťami a jedna šmolka. Črieda sa pasúc pomaly blížila k lavičke. Pripravený na výstrel som šmolku ťahal v puškohľade. Vo vzdialenosti 60 m spomalili a šmolka kúsok zaostala. Nedal som sa dva krát núkať. Plesknutie strely na telo jeleničky svedčilo o zásahu. Všetkých päť kusov odbehlo od lavičky a stratilo sa nám v hmle. „Dobre dostala, zlomilo ju, pocmuľkáme a pôjdeme ju pohľadať, nemala by byť ďaleko“, informuje ma Miro. A tak sme pocmuľkali. Medzičasom sa rozvidnelo a aj hmla zredla. Vo vzdialenosti asi 200 m sme zbadali stáť 6 kusov vysokej. „To je nejaký divný počet, malo by ich byť menej“, spýtavo pozerám na Mira. Ten však nie je o nič múdrejší. Až po hodnej chvíli sme si všimli tmavší fľak na zemi neďaleko stojacej čriedy. Ostatné kusy, ku ktorým sa pridala ďalšia jelenička s jelenčaťom čakali, či sa šmolka ešte nepostaví. Čakali však márne. S pribúdajúcim svetlom aj zver bola nepokojnejšia a nakoniec zamierila do lesa. Tak sme sa pobrali k jeleničke aj my. A tak sme pokrstili novú lavičku. Strieľal som poloplášťovou strelou 30-06 Norma Vulkán 11,7 g. Strela vnikla do tela zľava a chytila zadnú časť pľúc a na výstrelnej strane prestrelila okraj pečene. Od nástrelu prebehla 150 m. zobraziť celý popis