Druhý večný osmorák z Podlučia

Tak prišla ruja a mne začalo obdobie slabého spania a behania po lese. Chodil som do lesa na lúky polia ale nič. Jelene ešte neprišli na svoje rujoviská. Zatiaľ sme mali odlovené dva jelene celkom veru pekné. Je sviatok 15.9.2020 ja sa vyberám na posed prespať. Je 19:30 sadám na posed nestihnem sa vybaliť a začujem konečne poriadne ručanie od susedov. Okolo 20:00 to začalo vyťahovať na lúku ale to som ja už nevidel kvôli tme. Pri ručaní jeleňov zaspávam to bol balzam na dušu ta melódia nádhera. Spinuškám sem tam sa preberiem na zvuk ručania a zase spinuškám. Je 4:40 budím sa na blízke zaručanie. Nič nevidím bo je stále tma. Dám si šálku teplého čajíku, hneď mi je lepšie. Už len sedím a počúvam šuchot ratíc ako chodia okolo mňa. Je pol 6 a zrazu črieda na hrebeni reaguje behom. Čo sa deje hľadám príčinu. Neosvetlený cyklista a keď príde bližšie ku vysokej tak zapne svetlo a začne vysvetľovať a otáčať sa po všetkých smeroch. Zver sa rozbehla na rôzne smery. Zrazu ranné divadlo je preč. Nikde nič ani len zajko. Je o päť minút šesť a spoza terénnej vlny vidím parožie ktoré prichádza ku mne. Beriem ďalekohľad vidlový desaťtorák, mladý. Pozerám na neho, pomaličky odchádza krokom ako keby vedel že sa mu nič nestane do lesa. Pozerám smerom odkiaľ prišiel a vidím ďalšie parohy čo sa vynárajú spoza terénnej vlny. Voľným okom len tak pozerám na neho beriem mobil a kamerujem si ho. Keď príde tak na 50 m zrazu ma niečo udre do oči a ja viem, že je zle - pre jeleňa. pomaličky vymením mobil za flintu príde na tridsať metrov zastaví sa a naposledy krásne zaručí rôznym smerom. Dá ešte pár krokov v tom urobím óóó´, sekne pozrie sa mojim smerom a v tom mu ji dám. Vyskočí na zadné nohy ľavú nohu prisunie k hrudi beží o troch nohách asi 60 m a začne sa triasť. Chce sa udržať a nie a nie to zvládnuť ujsť preč. V tom jeho veľké ťažké telo padá do mokrej rosóv namočenej trávy. Ešte pár krát kopne a je po všetkom. Odložím moju včielku do rohu , pozerám sa smerom k jeleňovi. Sedím a pozerám sa do pamäte ako to bolo. Schádzam dolu po rebríku a hľadám nástrel nevidím ho. Už už sa blížim snímam klobúk z hlavy a dotknem sa jeleňa krásneho večného osmoráka niečo podobne ako pred dvoma rokmi. Volám Gazdinke že nejdem s nimi do roboty ona že viem -ja že ako vieš počula som výstrel a Kiara začala kňučať a štekať musela som ju až do kotolne dať, že dobre. pošlem fotku hospodárovi. Založím plombu spravím foto a vyvrhnem neviem sa nikomu dovolať každý už v práci aspoň taký čo majú auto lebo môj fúrik je na toto asi dosť mali. Nakoniec Som sa dovolal kamarátovi Tomášovi fotografovi či má čas ,že áno ale musím počkať. Čo mi iné ostáva. Tak som si naaranžoval všetko podľa môjho gusta a čakám. Prešlo čosi cez dve hodinky ja som ležkám pri jelienkovi a kochám sa nad nim a premietam si dookola to čo som zažil. V to ráno bolo veľmi pekné slnečné ako z učebnice. Prešlo presne dva roky a 9 min od ulovenia môjho prvého večného osmoráka . Ďakujem Diane a Hubertovi a hlavne mojej Gazdinke Ivetke, že mi to stále toleruje ona vie, že ju ľúbim. Jeleň 9r 165 kg Večný osmorák z Podlučia 1.