Keď rytier horu opúšťa..

Celý víkend intenzívne prší a až na nedeľu večer hlásia zlepšenie počasia. To vo mne zapaľuje iskierku nádeje, že sa predsa len večer dostanem na poľovačku. Po zapísaní do knihy návštev revíru volím možno aj z nostalgie miesto, kde sa mi v lete pred ôsmimi rokmi podarilo uloviť na pšenici ,, zlatého" diviaka. Do hory spolu vyrážame traja a dohadujeme sa na detailoch kde presne a do koľkej budeme sedieť. Po úprimnom zaželaní lovu zdar pomaly krokom prechádzam k betónovej skruži na okraji pšenice,ktorá je obrastena šípkovým kerom a práve pod ten si sadám, aspoň som čiastočne kritý. Oblaky sa ponadomňa pomaly prevaľujú a sem tam vykúka aj slnko, ktoré má ešte jemne hľadí večernými lúčmi. V tejto idylke ticho rozjimam a vybavujú sa mi spomienky na ten pamätný večer spred pár rokov kedy som tu ulovil svojho najväčšieho kanca. Hodinky ukazujú štvrť na deväť a z rozjimania má preberá pukanie haluzok z trnkoveho porastu predo mnou. Tak skoro to bude asi srnčie, poviem si v duchu. Na chvíľu ostáva ticho a ja tak prestávam pozorne sledovať miesto, z ktorého sa zvuky ozývali. Ako sa tak uprene pozerám pred seba,zrazu periférne registrujem pohyb po ľavej ruke smerom do pšenice. Aj bez optiky vidím voľným okom ,že ide o statnèho diviaka a v duchu si nadávam, že ma tak okabatil, lebo v okamihu mizne pár krokmi vo vysokej pšenici. Pomaly beriem osmičku do rúk a hľadám si vhodnú pozíciu na zamierenie, ak sa kanec dostane do vykapanej pšenice. Celé to trvá asi dve minúty, no mne to pripadá ako večnosť a chce sa ma zmocniť poľovnícka triaška. V tom Čierny rytier prechádza pomalým krokom asi na 70 m odo mňa a ukazuje v nižšej kultúre svoju komoru. Neváham a po jemnom pohladení spúšte ticho letnèho večera prehlušuje dunivý zvuk mojej osmičky, na čo diviak reaguje okamžitým pádom a až teraz sa má zmocňuje pravá poľovnícka triaška. Veru od radosti aj flintu bozkávam. Po chvíľke, keď nastalo úplne ticho smerujem s napätím na nástrel, kde leží zrejme miestny pán diviačích čried. Vzdávam hold mimoriadnemu úlovku sňatím klobúka a skôr ako sa púšťam do ,,červenej" roboty len ticho stojím a rozmýšľam, ktorý že to patrón lovu mi doprial moje dva najsilnejšie diviaky na rovnakom mieste ešte za skoro rovnakých okolností pri poľovačke. Zvolávam lovu zdar!