Splnený fotosen :)

Po tom, ako mi kvôli veľkým dažďom voda odniesla rybárikovu halúzku a tomu,že mi na ňu aj tak ani raz nesadol, rozhodol som sa, že skúsim iný flek. Vytipoval som si snáď jediné miesto, kde poriadne svieti slnko a išiel som zistiť, či sa tam rybárik zdržuje. Veľmi ma potešilo, keď som ho tam len po pár minútach videl preletieť a keďže si tam nemal kde sadnúť prišla moja chvíľa. Pripravil som mu halúzku a šiel som sa pozrieť na srnce. Keď som sa vracal naspäť, rybárik už sedel na halúzke, aj keď tam bola sotva 15minút. Preistotu som ho už nerušil a po 2 týždňovej pauze od fotenia som svoju prvú vychádzku venoval práve jemu. Avšak, keď som ráno prišiel halúzka bola spadnutá. Kým som ju dával naspäť rybárik okolo mňa preletel a po hodinovom čakaní už neprišiel,a tak som šiel znova vyskúšať šťastie so srncami.Bolo už 7:30, slnko už začínalo poriadne svietiť, ale ja som si povedal, že to ešte na hoďku skúsim. Už som ani nedúfal, keď zrazu rybárik zapískal. Opatrne som sa pozrel ponad foťák, keď som ho zbadal sedieť presne tam, kde som chcel. Po toľkých rokoch fotenia sa mi srdce už len tak nerozbúcha, ale teraz od radosti bilo ako, keď Kali zistil, že mu zabalili 1,5t pervitínu. Pomaly som začal fotiť, čo rybárikovi vôbec nevadilo a nerušene sedel na halúzke asi tak 3 minúty pred tým, ako odletel. Bolo už celkom ostré svetlo, ale ten pocit radosti je neopísateľný. A to som sme spolu ešte len začali :)