Drobček

Blázinec...posledné dni je to z extrému do extrému...aspoň že to počasie sa umúdrilo a asi vážne bude leto...je niečo po pol ôsmej a ja sa trepem trávou do neznáma ...spoločnosť mi robia okrídlené otravy a vedomie lahodného studeného Staigra nekalo v ruksaku ma ženú na posed ktorý je dnes mojou psychohygienou...dosahujem cieľ je vskutku príjemne...šplhám rebríkom a vchádzam dnu...pomaličky pootváram okná zaujmem polohu mŕtvej lienky ...zbraň opieram do kúta...z ruksaku vyťahujem nealko...cvak psssss a už mi idú krkom prvé dúšky...POHODA tá pravá letná...všade to rozvoniava tráva sa vlní podľa smeru vetra za chrbtom zapadá slnko a ja si dobíjam baterky...nič nenasvedčuje tomu žeby dnešok bol iný ako obyčajne...vypínam mobil no hlavne myseľ...sú veci ktoré proste musia pominúť a človek len musí vydržať...znovu a znovu aaaaaaaaaaaaa....tie nikam nevedúce úvahy kazí podozrivá machuľa v tráve nejakých 300m odomňa...rutinérsky vešiam na nos ďalekohľad a prvá informácia je že to sa v tráve promenádu je kus srnčieho...kus je však otočený chrbtom tak je ťažké zistiť o čo konkrétne ide...mal som síce v pláne relaxovat ale v povolenke mám prvú vekovú tak ktovie...kus dvíha hlavu hm srna to nie je čosi má medzi ušami...vyberám foťák a nazoomovávam...áno sú tam paličky...posudzovať však na takú vzdialenosť...adrenalín toho mám momentálne tak kilo na cm štvorcový tela...uvažujem ...ak by šlo podísť po vetre v tej džungli okrajom lesa sa snáď dostanem na vzdialenosť ktorá o objekte prezradí viac...sú situácie kedy som rýchlejší ako myšlienka a tak ma prítomný okamih zastihne na rohu lesa s pocitom sklamania kedže približné miesto je prázdne...ešte niekoľkokrát prečešem tu nekonečnú trávu a vynadám si že som nezostal na posede...aké je však moje prekvapenie keď ani nie na 20m sa zrazu zjaví červený chrbát...potichu rozložím trojnožku...zakladám remingtona...na nos letí ďalekohľad...sklá sú ale zarosené tak rýchlo šmátram po vreckách mala by tam byt nejaká servítka...modlím sa aby nebola pred tým obohatená o môj sopeľ to by som asi vela neutrel :D...Podarilo sa akurát včas pretože srnec dvíha hlavu a tentoraz zreteľne vidím dva kmienky ďaleko pod hranicou chovnosti...niet o čom špekulovať ked Svetý Hubert núka ....srnček sa vytáča na blat posúvam kríž do miest za komorou kde je najmenej trávy a sťahujem spúšť...kus mizne v tráve a ozvena dopadu projektilu mení dnešný všedný deň za ďalší nevšedný ...chvíľu počkám...nachádzam ho takmer ihneď už zhasnutého...stojím nech to totiž vyznie akokoľvek nie je to rutina a ani tá radosť z úlovku nie je prvá prvý je ten zvláštny pocit pocit z čias praveku kedy človek lovil lebo musel aj dnes musí alebo skôr môže...vtedy šlo o prežitie dnes je to o udržaní rovnováhy v konkrétnom prostredí prostredí pozmenenom človekom kedy je aj on len súčasťou kolobehu zrodu a zániku života...pár fotiek na pamiatku a transport domov...roček dlžka kmeňov 6-8cm...Remington 223 3,5g S/B 30.6.2020...zveri bola daná všetka pocta na mieste ulovenia