Škodník z ovocného sadu.

Tohto srnca som si vyhliadol ešte počas mesiaca marec keďže už bol vytlčený predpokladal som že to bude starší srnec. Vysoké špicaté parožky ktoré nosil na hlave, by mohli byť pri potíčkach z inými srncami nebezpečnou zbraňou. Aj keď som videl počas jarného obdobia viacero aj dobrých srncov. Ja som si zaumienil že srnca škodníka musím ešte pred rujov uloviť. Jeho teritórium sa nachádzalo v zarastených ovocných sadoch, ktoré sú zo všetkých strán obklopené poliami z lucerkou takže za pašou môže ísť kamkoľvek. Už v máji som absolvoval pár vychádzok do lokality v ktorej sa mal nachádzať ale bezvýsledne. Prišiel jún a sním aj povolenka na Srnca 3vt. A ja som ostal verný svojmu posedu na rozhraní lucerkoveho poľa a ovocného sadu. Nastala séria vychádzok pri ktorej som mal možnosť pozorovať aj natáčať veľa zvery. Postupne som spoznal asi všetkých obyvateľov ovocného sadu. Konečne jeden večer po daždi som spozoroval vo vysokej lucerke srnca. Ani neviem ako vyšiel jednoducho tam stál a rýchlo bral pašu. Vonku sa nezdržal dlhšie ako pár minút a už sa rýchlim krokom poberal nazad do sadu. Vtedy som uvažoval či sa mám nachystať na streľbu alebo ho radšej poriadne prečítať. Ostal som pri ďalekohľade ktorý mi priblížil veľkého srnca z kratkym hrubým krkom, rovnaký dojem tvorila aj hlava bola kratšia široka z výrazným prechodom z čelkovej časti ku nosu. Vypadalo to tak že by to mal byť starší srnec, na ktorého som mal povolenku. Pri ďalšom stretnutí sa pokúsim srnca uloviť. No ten ako by to vedel zasa nie a nie sa ukázať. Až opäť raz po jednom prutkom letnom daždi som sa vybral na posed už skôr, no aj tak to bolo neskoro srnec už bol vonku asi 40m od posedu. Ale nevyrušil som ho v kľude zatiahol do krytu trnkovej steny. Do pol deviatej z toho miesta vytiahli postupne tri srny. Ale dočkal som sa aj srnca vyšiel asi 70 metrov od posedu ale porast lucerky bol v tých miestach tak vysoký že sa mi naňho nedalo bezpečne zamieriť a o chvíľku sa mi v poli úplne stratil. Mierne znechutený som večer odchádzal z posedu a spriadal som ďalšie plány ako zo srncom vybabrat.Nasledujuce dni konečne skosili aspoň časti lucerkovych parcél aj pred mojim posedom bolo pokosene. A nasledujúci deň bolo počasie pod mrakom tak som sa rozhodol poobede okolo 14:00 ísť skúsiť šťastie. Do batoha som si pribral aj knižku nech si skrátim to dlhé čakanie. Sedel som na posede do 22:00 videl som množstvo zvery zážitky boli skvelé ale srnec znovu nevitiahol. Nasledujúci deň som sa rozhodol ostať na posede od večera do rána no znovu z rovnakým výsledkom. Srnca sa mi potom podarilo vidieť ešte raz ale znovu som nemohol loviť lebo stál v smere tak že sa zaním nachádzala chalupa. Srnec ako by bol začarovaný. Blížil sa koniec júna a ja som začínal uvažovať že mi asi nieje súdený, bol som rozhodnutý počkať do konca mesiaca a ak sa to nepodarí vyhľadať si iného srnca. Tak mesiac sa skončil a srnec sa mi stále poctivo vyhýba. V kalendári je dátum 1.7 meniny má Diana. Je strašný úpek a z otcom sedíme u mňa na terase a rozhodujeme sa či a kam pôjdeme dnes sadnúť. Ja mám v pláne prejsť zadné partie revíru kde na jednej z rubani som pred nedávnom zahliadol tiež staršieho srnca. Otec hovorí že on pôjde na starý posed ku ovocnemu sadu či nejdem aj ja na svoj že možno dnes ten srnec víde. Tak som dal na jeho slová a okolo siedmej sme už sedeli na posedoch. Bol strašný úpek hádam 30 stupňov. No dnes som mal dobré tušenie že by to mohlo konečne klapnúť. V mysli som poprial Diane ku jej menu a poprosil ju o jej dnešnú náklonnosť. Po chvíli čakania vypásla na lucerku srna no nezdržala sa dlho a vrátila sa naspäť do tieňa stromov. Keď konečne slnko zašlo za obzor tak vyšla na pašu aj stará diviačica z dvoma prasatami a jeleň špicák. Kľudne brali pašu v blízkosti posedu. Hodiny ukazujú 21:00 a mňa pri pohľade do prava až zamrazilo. Ani nie 25 metrov od posedu stojí môj srnec dlhšie istí kým začne chvatne brať mladé lucerkové lístky. Začína sa ma zmocnovat poľovnícka horúčka. Pri srncoch ju mávam pravidelne. Srnec stojí chrbtom odomna. Opatrene beriem do rúk guľovnicu ale predsa som spravil mierny hluk srnec okamžite dvíha hlavu ale po chvíli sa znovu zapasie. Stále stojí zle no už ho mám v kríži ešte kúsok posunúť nohu a budem mať dobrú streleckú polohu. No čo čert nechcel. Kopol som do fľaše z vodou ktorá sa dosť hlučne prevrátila. Srnec je hneď v pozore chystá sa odskočiť. Rýchlo presúvam kríž na krk a v momente odskoku ešte stíham potiahnuť spúšť. Padá rana a srnca trochu podlomilo no ja viem že treba opakovať . V momente mám prebité kríž sa prilepil kúsok za lopatku a horúci letný večer prerušila druhá rana ktorej ozvena postupne zaniká v okolitom kraji. Srnec po nej ostáva v ohni. Zaplavuje ma vlna obrovskej radosti. Z trasúcimi rukami zbieram nabojnice z podlahy posedu a po chvíľke sa idem pozrieť na môjho protivníka. Predomnou leží srnec ktorý mi dlhú dobu nedal spávať. Mám sneho veľkú radosť. Prichádza otec a spoločne mu vzdávame posledné poctu. Otec mi odovzdáva strelecký zálomk a ja ho od neho z radosťou prijímam. Ešte pár fotiek a vydávame sa na jeho poslednú cestu z lúk ktoré boli posledných šesť rokov jeho domovom. Ďakujem Diane a SV Hubertovi za krásne zážitky pri love tohto opatrného srnca a prevolávam ne jeho počesť Lovu Zdar!