A dilema je vyriešená

Pokojne sledujem nádherný zapad slnka nad smaragdovo zelenou lúkou. Vtáctvo nebeské si ide vykričať hlasivky a naokolo sa rozprestiera pokoj prichádzajúceho večera. Puk! Cvak! Kamarát otvorí radler a znechutene poznamená. Vravím ti, ze tu nič nechodí okrem dvoch sŕn a chovnej jedničky! Dobre dobre. Nenechám sa rušiť v spokojnom rozjímaní. Odrazu sa v spodnom kúte lúky objaví červený kus. Beriem ďalekohľad a skúmam podľa postavy určite srnca. Miňo ani nezdvihne zrak. To je ten chovný vidlák. Obzerám, premýšľam... Podľa mňa to nie je jednotka. To ti bude tretie možno štvrté parožie! To určite! Veď ho tu vídam od skorej jari tak hádam viem! Vidlák to je ale isto starší. Pozri postavu, správanie. Ja myslím, že je to super výradový dvojka. Tak toho idem streliť. Miňo sa škodoradostne uškŕňa. No ako myslíš! Som zvedavý čo ti povie Feri (poľ. hospodár). Spokojne mi zagratuluje. Uvidíš. Vymierim srnca za lopatku a buch! Kus sa zlomí a zmizne v tráve. Padol! konštatuje uchechtávajúci sa Miňo. A teraz sa poď pozrieť čo si zvalil. Ako na ihlách zleziem dole a trochu ma premkne neistota. Kamarát sa v srnčej vyzná al teraz sa isto mýli. Nedočkavo šliapem lúkou k úlovku. Rýchlo beriem hlavu do rúk a obzerám stoličky. Uf! Podľa zubov je to stred dvojky. Miňo obzerá, krúti hlavou, škriabe sa za uchom. Ta toto ma prekvapilo. Fakt to bude dvojka! Ešte že som sa nestavil. A už som to mal na jazyku! Gratulácia! Foto, ošetrenie úlovku a v hustnúcom šere spokojne stúpame k autu. LaLZ.