manželke k narodeninám ... II VT.

Sedel som na posede asi 2 hodiny,známe srny 3-4 kusy, už som nečakal, že niečo viac príde, lebo so srnčím,je u nás bieda, ale bol som spokojný, lebo som konečne videl srnku aj potomstvom, pre mňa je to jeden s najkrajších príbehov zo života v prírode. Už som sa pomaly chystal, že pôjdem z posedu dole.Už ma nebavil ani solitaire:) Bolo asi deväť hodín (21:00). Naraz pozriem a stál tam, on mého srdce šampión. Ani neviem odkial prišiel, ani neviem či o mne vedel,ale chcel odísť, už som sa bál, či zastane. Na moje prianie ostal stáť. Klasická triaška, prehliadka parožia, telesnej shránky a mierim na krk a ...10 min schádzam s posedu s mojou milenkou, hrubosrstou jazvečíčkou Bellou. Neviem, kto bol viac nervóznejši, či ona, alebo ja, strašne sa teší, keď vie, že zaznel výstrel a čo potom nasleduje. Nakoniec sme sa tešili obidvaja. Hlásenie, dorážanie, vrtenie chvostom . To sú chvíle, ktoré sa dlho pamätajú. Pokĺalnutie pri zhasnutom úlovku. Pohladkanie,zálomok posledný hryz, foto, zamyslenie sa nad životom, asi viete o čom hovorím, myšlienky zmiešané, radosť, šťastie, úľava, netrpel. Príroda ďakujem. Lovu zdar.