Ihlica tŕnita

Ihlica tŕnitá (Ononis spinosa) je trvalá, až 1 meter vysoká bylina z čeľade bôbovitých. Má dlhé a pevné korene, vyrastajúce z často zdrevnateného podzemku, preto sa niekedy zaraďuje medzi polokry. Na bohato vetvených stonkách vyrastajú trojpočetné, po okrajoch zubaté listy. Od nepoužívaného druhu – ihlice plazivej – sa liečivá ihlica tŕnitá odlišuje tŕňmi (ide o zdrevnatené časti stonky/tŕne), ktoré chránia babský hnev pred zožratím. Latinský názov Ononis vychádza z gréckeho onos, teda osol – ten jediný totiž dokáže ihlicu spásať. Fialové, pre strukoviny typické motýľovité kvety sa v chudobnom súkvetí po 2–3 objavujú na krátkych tŕnitých výhonoch od júna do septembra. Plodom je asi 1 cm veľký, chlpatý struk s 1–3 hrboľatými semienkami.Výnimočne sa zbiera aj kvitnúca vňať ihlice tŕnitej, ale najviac účinných látok (flavonoidy, glykozidy: ononín, ononid, onón a onospín, triterpény, silice, a i.) obsahujú dlhé, až 2 cm hrubé korene. Zbierať, teda dobývať, sa musia v dobe, kedy rastlina nekvitne – na jar alebo na jeseň. Očistené korene sa narežú a sušia pri dobrom vetraní pri teplote do 50 °C. Odvar z kvetov sa kedysi používal na farbenie látok a vlny a v biede stredoveku sa mladé, nasolené výhonky dokonca jedli. Ale už v tých najstarších herbároch sa koreň babského hnevu popisuje ako mnohostranný liek na prečistenie krvi. Starí Gréci a Rimania používali ihlicový odvar (okrem iného) aj na bolesti zubov. Močopudný účinok koreňov sa skvelo uplatní pri akomkoľvek ochorení vylučovacej sústavy, či už pri zápaloch obličiek a močových ciest, na obličkové či žlčníkové kamene, dnu, opuchy, reumatizmus a obezitu. To potvrdzuje aj moderná medicína, a ihlicu tak dodnes nájdeme vo väčšine urologických a diétologických čajových zmesí. Ihlica zvyšuje krvný tlak, zlepšuje látkovú výmenu, činnosť lymfatického systému a žliaz s vnútorným vylučovaním. To všetko sa dlhodobo priaznivo odráža na kvalite kože – pri liečbe chronických kožných problémov. Ihlica je vhodná v kombinácii s bylinami, ktoré dopĺňajú či posilňujú jej účinky, napríklad s feniklom, sladovkou, borievkou alebo medvedicou lekárskou. A vynikajúca je s medom. Odvar z ihlice sa dá užívať aj formou obkladov či kúpeľa (na kožu a hemoroidy). Pri dlhodobom užívaní je vhodné prerušiť kúru každé 3 týždne na 1 týždeň – z tela sa totiž so škodlivinami vyplavujú aj potrebné minerály. Ihlicu by preto nemali užívať tehotné a dojčiace ženy.