slez lesný

Slez sa liečebne používal už veľmi dlho. Slovenskí lekári ho bežne ordinovali vnútorne i zvonku. Predmetom zberu sú listy, ale v poslednom čase i kvety a dokonca i vňať. Rastlina obsahuje predovšetkým sliz. Vedľajšími obsahovými látkami listov sú triesloviny, silica a antokyány. Užíva sa pri žalúdočných a črevných poruchách, podporuje lepšie vykašliavanie hlienov pri kataroch horných dýchacích ciest, laryngitíde a faryngitíde. Nemá žiadne nepriaznivé účinky ani pri dlhodobom užívaní a preto býva často súčasťou čajovín. Čaje sa tiež užívajú pri kataroch dýchacích ciest /hltana, hrtana/, kde sa zvyčajne ešte kombinujú s expektoračne /podporujú vykašliavanie hlienov/ s inými účinnými bylinkami /aníz, fenikel.../. Využívajú sa na kloktanie a na obklady pri zápale hrdla. Kloktanie slezovým macerátom /výluh/ pomôže pri chrapote a preto je výbornou prevenciou pre rečníkov a spevákov. Zvonka slúži na prípravu bylinných zmäkčujúcich obkladov na opuchy i ako prísada do ústnych vôd a kloktadiel, ktoré podporujú hojenie zapálenej sliznice v dutine ústnej. Slezové obklady možno prikladať na bolestivé miesta pri dne. Pomáha tiež pri niektorých kožných chorobách, napr. mokvavých ekzémoch, akné a dokonca i ruži. V kuchyni môžeme krásne kvety slezu využiť na ozdobu šalátov. Kvety sú jedlé, ale majú nevýraznú chuť. Už od ranného stredoveku slúžil ako magická rastlina na výrobu amuletov. Slez má vraj takú moc, že dokáže privolať späť stratenú lásku. Potrebné je však postaviť kyticu slezu medzi okná alebo ju umiestniť pred dvere.