popis: Večer začiatkom sezóny lovu srncov sa vraciame s kamarátom po dvojhodinovej posliedke späť domov. Sme spokojní. Srncov vidno ako maku a pár výradov máme v merku. Autom už za narastajúceho šera schádzame okolo veľkého kalamitiska keď ...Večer začiatkom sezóny lovu srncov sa vraciame s kamarátom po dvojhodinovej posliedke späť domov. Sme spokojní. Srncov vidno ako maku a pár výradov máme v merku. Autom už za narastajúceho šera schádzame okolo veľkého kalamitiska keď znovu zaregistrujem medzi vývratmi kus srnčej. Stop! Ďalekohľadom šacujem na pomerne veľkú diaľku kusa. Ďaľší srnec, starší pán, na hlave...hmm neviem! Nejaké čudo! Veľa času mi však nedá a ticho mizne v skupinke vyššieho zmladenia. No kamarát, tak toho si ešte prídem ráno poriadne obzrieť! O štvrtej na brieždení už sedíme v protisvahu a čakáme na lepšie svetlo. Po hodinke mi už je aj poriadna zima. Pomaly vychádza slnko a všetko zalieva zlatistou žiarou. Zrazu medzi vývratmi zbadáme pohyb. Je to ďaleko, isto dobre cez 200 m. Srnec! Znovu už za lepšieho svetla hodnotíme čo je zač. Postava menšia, krátky hrubý krk, ešte prakticky celý v zimnej srsti, hlava široká, šedivá parôžky...kua rarita! Jeden vyšší, sedem výsad, druhý nižší, hrubá vidla. Pozor! Tak ten je náš! Finta v pleci a sledujem každý pohyb! Máš čas! Srnec schádza rúbaňou ku potoku smerom k nám. Tak ten už je istý! Už je len na necelých sto metrov. Stojí a na tenkej breze značkuje teritórium. Odrazu dvihne hlavu, a ako blesk sa rozbehne vpravo. Čo sa deje! Zbadám ďalšieho srnca, mladíka, ktorý sa objavil v teritóriu nášho pána. Chvíľu sa v zornom poli oháňajú až zmiznú za horizontom. A je vťahu! Kyslo sa obzerám naokolo ako by mi niekto zjedol večeru. Do frasa! Päť krát som mohol strieľať. No nič. Zdrvený stúpam k autu a ťaháme domov ako Napoleón od Moskvy! Večer už o pol siedmej sedíme na tom istom mieste ako ráno. Slniečko zapadá a nikde žiadny pohyb! Naraz čo to? V protisvahu sa vedľa jedného vývratu kýva baza. O chvíľu vytiahne na čistú plešinku aj srnec! Je to on! Meriam vzdialenosť...237 metrov. Čert to ber! Už na nič nečakám! Buď-alebo! Optika na desinu, bloncku oprieť o peň! Srnec sa otočí na blat vymierim pravú lopatku a BÁC! Nevidím nič ale počujem naraz gule na telo. RN-ky búšia ako kladivo. Po chvíli ideme na nástrel. Kým vylezieme na miesto už je riadne šero. Srnec leží v ohni. Trasúcimi rukami hladím parôžky. Jedinečná abnormalita. Obrovská radosť, gratulácie, posledná pocta a všetko čo k tomu patrí. A najmä poďakovanie skvelému kamarátovi za takúto možnosť! LaLZ! zobraziť celý popis