Čarovná jar

Opäť začalo jedno z mojich najobľúbenejších ročných období. Vždy ma to ťahá von objavovať krásu jari, vône zeme, rozkvitnutých čerešní, trniek a sviežej zelenej trávy. V rannom šere som prechádzal pomedzi snehobiele kvitnúce trniny, počúval ranný spev drozdov, bez vážneho cieľa, len tak. Na malých skrytých lúčkach sa pokojne popásalo niekoľko jeleňov už s rastúcim novým parožím, srnec značkujúci svoje teritórium, diviačice motkajúce sa v mladej tráve s novým drobizgom. Proste paráda! Po východe slnka spokojný som cupkal k autu, keď ma v poslednom briežku upútal jemný šuchot v protisvahu v hustej hrabine. Sadol som si na okraj húštiny a sledoval samotného diviaka prevracajúceho starú hrabanku pomaly smerujúceho k lúke. Spočiatku som ani nebol vychystaný na streľbu, ale dostatok času vo mne predsa len zobudil loveckú žilku. Ošacoval som kančoka na 60-70 kilo, oprel pušku o koleno a keď vykukol na kraj lúky vymieril ho za ucho. Po rane sa len prevrátil a ostal bez pohybu ležať v tráve. Vzdanie poslednej úcty, pár fotiek, ošetrenie úlovku a šmykom kúsok dole briežkom zarosenou trávou k autu. Čarovné jarné ráno ukončené loveckou bodkou mi dlho ostane v živej pamäti. LaLZ!