Kuna ako batoh

Po líškach ani stopa. Na dvojdňovom snehu nič! Vabenie potvrdzuje realitu. Vypiskujem po jarkoch vpravo-vľavo... výsledok nula! Keby som videl nejaké stopové dráhy, myslel by som si, že som vábiť zabudol. Navyše vo vrchole kankovania nepočuť ani šteknutie. Líšky vzal čert! Tak sa len motkám a zas aspoň na chvíľu vychutnávam zimnú atmosféru. Vychádza slnko a ja dávam posledný pokus. Sadnem si do brezového lesíka a skúsim zavrieskať na dlani. Po pár minútach v dolinke pod sebou na okraji smrekového pásu zahliadnem pohyb! Po diviačej prti sa hore briežkom vlní krásna kuna. Šelmička očividne zareagovala na vábenie a jastrí po svojej koristi. Opatrne zodvihnem pušku a vediem ju v kríži. Každý, kto už strieľal guľou na kunu vie, že je to sakra malý cieľ. Nepatrná chyba rozhoduje o úspechu alebo fatálnom neúspechu. Navyše je to živé striebro. Váham len sekundu a keď postojí odpálim. Veľmi ma poteší, že ostane v ohni. Zložím čiapku a v mysli preberám posledné sekundy. Vzdanie úcty, poďakovanie patrónom, pár dokumentačiek a šup domov. LaLZ!