Líška No. 100

Tejto zimy som bol na líšky iba dva krát, furt hmla, blato, keď som prišiel z roboty, tak už tma.. proste chýba sneh.... Dnes mi už nedalo, do rána som slúžil, do obedu som porobil čo bolo treba, hnusný čas.. hmla, ale už som musel ísť von... ešte dofúkať gumy na žralokovi a už som sa odteperil okolo pol tretej na nekrytý otvorený posed, kde som v lete strelil za 5 dní dva diviaky. Obkročmo na lavičku vľavo oračina, naľavo ozimina, oproti remízka, popod posed jarček tiahnúci sa až ku ceste do revíru , okolo jelše. Hmla bola riadny, videl som tak do 120 metrov. Skúšal som ďiaľkomer, ukázal 4 metre, nechytal sa kvôli hmle. Nevadí, na 223-ku nemusím merať, do 200 metrov bez korekcie, tak ďaleko som ani nevidel... Aj som zavábil... nič. Ako si tak sedím a mocne fajčím, pozriem ponad pravé plece dozadu a tam na ozimine lišiak na 60 metrov. Už stál našpanovaný, hlava hore, chvost vystretý a čumel na posed. Paráda, flinta naľavo oproti, ako to spraviť, aby neodskočil. Pozerám na neho, pomaly sa otáčam, ešte ľavačkou beriem flintu . len do ničoho nedrgnúť... keď som ju už držal aj v prevej ruke, tak palcom odisťujem, ukazovákom šnelerujem a pomaly prikladám k plecu... Len aby neodskočil... stál krásne na „blat“ ľavou stranou... už ho chytám do kríža, keď si to rozmyslel a chcel odskočiť, zvrtnúť sa doľava o 180 stupňov... nevydalo mu, už som ho mal v kríži a potiahol som... počul som aj náraz projektilu.. ostal v ohni, akurát, že to schytal zľava na zadnú komoru a výstrel bol v pravej slabine, teda zošikma... Ani som nedofajčil a išiel som ho pozrieť.. mladý lišiak bedrá a koreň chvosta už chytené svrabom... dobre sa mu asi stalo... zbytočne by bol trpel... Teda takto som ulovil svoju stú líšku... môžem začať ďalšiu stovku... Dianka a Hubertko vďaka, Lovu zdar !