Krásne popoludnie

S kamarátom som sa dohodol, že lovíme nejakú holú alebo I. VT. Každý sme sa vybrali svojou stranou hrebeňa. Piršujúc v príjemnom poludňajšom počasí som v nádherných prehľadných hrebeňových porastoch zočil odpočívajúcu skupinu vysokej. Ležali, postávali, prežúvali a hlavne dávali pozor na všetky strany. Boli ešte dosť ďaleko, tak som sa s dobrým vetrom z nohy na nohu pomaly zakrádal k nim. Zhruba na sto metríkov som zaštandoval v hrubom dvojáku javora, šacoval kus za kusom a hľadal vhodného adepta na vyradenie z chovu. Čím podrobnejšie som prehliadal terén, tým viac kusov som objavoval pomedzi mohutné kmene. Skončil som na čísle 34! Slušný rúdlik. Všetko na hromade - holá, jelienky po II. VT. Času mám dosť, vietor stále dobrý a tak mám kedy hútať čo ďalej! Hmm, som pod hlavným hrebeňom, cesta v nedohľadne, kamarát neďaleko, v dobrej nálade, mäkký sniežik na ťahanie akurát...no nič! Jelienkom už dám pokoj, tak len nejaké jelienča. Opäť obzerám, vyberám nejaký zákrpok. Výber sa zúži na dva skutočne subtílne kusy. Situácia sa mení, pretože v tyle registrujem zmenu smeru vetra. Dve veľké jelenice už aj znepokojene strihajú ušami. Rýchlo vymierim jedno jelienča a strelím mu na hrubý krk. Vtom sa zodvihla hora a množstvo vysokej chaoticky skáče na všetky strany. Počkám na upokojenie situácie a idem na nástrel. Bambi našťastie leží v ohni. Telefonát kamarátovi, pár fotiek ošetrenie zveri a ťahanie k ceste dáva bodku za krásnym slnečným popoludním. LaLZ.