Prvý diviacik

Prebdená noc , mysľou aj hlavou už v lese , v ušiach psí štekot a stala vidina diviaka v krízi puskohladu , vytvárali vo mne stupňujúci sa adrenalín , jemne chvenie ale zároveň nedočkavosť kedy sa dostanem do lesa. Budík už prerušil to nekonečne čakanie, a ja som vyskočil z postele. Nachystal som si veci , obliekol sa , naložil psov do auta a huraaaa za partou zelených . A už sme v tom nádhernom dianí . Pes hrubým hlasom durí diviaka v mladine , brat je v ich tesnej blízkosti , a ja na hrebienku načúvam . Zrazu rana, brat strieľal na diviaka, po chvíľke vybehol vláčik z mladiny , a moje vidiny zo sna sa stavaju skutočnosťou. V krízi puskohladu sa zjavil diviak , ja s miernou triaškou ťahám s ním kríz založený za hlavou, a stláčam spúšť . Triašku vystriedala radosť keď v puskohlade vidím ako diviak padol k zemi, v sekunde som prebil, a strieľam po ďalšom , poslednom kuse vláčika . Prebehli po rane , za hrebeň a zmizli. Po niekoľkých minútach , pes hlásil hrubým hlasom zastavený kus v mladine . Brat sa vybral za ním , a podarilo sa mu ho dostrelit . Chvíľke adrenalínu a zhonu končia poslednou ranou a utíchnutim psieho štekotu. Pomaly aj s tahajucimi ulovkami sa blížime ku skladu kde na nás čaká naša skvela partia priateľov , poľovníkov . No ešte niečo prvé má predsa len čaká .....pasovanie za lovca diviačej zveri. Hospodár , predseda a následne každý lovec diviaka má pasovali , a ja vďačný a vyteseny to príjmami s veľkou pokorou nad mojim prvým a zároveň aj druhým diviakom. Krásny sobotňajší deň v kruhu priateľov, a tam kde nás to najviac baví .....no čo lepšie môže byť. Ďakujem pekne za možnosť si zapoľovať v takomto super kolektíve , a skláňam pred vami klobúk z hlavy. Lovu a lesu zdar!