Terminátor

Šťastne som si vytiahol č. 1. Ako obyčajne! Aj keď bolo štandov 50, za posledných 15 rokov som si nevytahol číslo vyššie ako 10 :-) Nástup na prvý pohon. Od hlavnej cesty stúpame pravé krídlo po lúke cez plytký briežok. Ja nemusím ďaleko šliapať! Ostávam pri samotnej čerešni v starej medzi. Stručné inštrukcie, Lovu zdar! Ostatní ďalej! O chvíľu nastupujú honci a štabarc začína. Rad oranžových viest, čapíc a pobehujúcich obojkov s krikom durí protiľhlý svah preč odo mňa. Po pár minútach je ticho, ktoré prerusujú len kvapky topiaceho sa snehu bubnujúce na šilt mojej čapice. Už snáď hodinu ticho sedím, keď v diaľke padne rana. Ďalšia a ďalšie nasledujú v takmer pravidelných intervaloch približujúc sa ku mne. Pripravím pušku keď tu sa vo svahu objaví veľká čierna hruda. Svinským krokom sa šinie hrubou hrabinou. Rýchlo hľadám medzery v korunách stromov kam streliť. Asi tu! Bác! Guľa zahvízda a diviak nezmenený tempom pokračuje ďalej. Bác... nič! To nie je možné! Počkám kým sa vynorí na kraji lesa a Bác! Konečne značí a tryskom smeruje k hlavnej ceste. Rýchlo pobehnem za ním. Akurát sa potáca po asfaltke a zastavuje premávku. Zľava autobus sprava oktávka. Ohladupní vodiči ho nechajú plynulo "prefarbiť" cez cestu do garádu na druhej strane kde padne. Premávka pokračuje a ja pre istotu kontrolujem odkazujúceho diviaka. Dobre. Leží! Odtrubené. Pohon končí. Zbierajú sa strelci. Chlapi sa ošívajú a škeria. Ukazujú prázdne hilzne. Celá línia si schuti zastrieľala. Celkovo 11 rán vrátane mojich dvoch fušov v zdraví prežil až 12. sa mu stala osudnou. Ako málo stačí na zohriatie v takom mrcha čase :-) LaLZ!