Lanštiačka

Blížil sa deň spoločnej polovačky a ja som sa stále nevedel rozhodnúť či uprednostniť učenie na zápočet z farmakologie alebo ísť tam, kde ma to láka vždy najviac....do lesa.. Samozrejme, že som volaniu lesa tak ako vždy neodolal, a uprednostnil som spoločnú polovačku pred učením :D Najviac sa z toho určite potešil môj psík, ktorý ma každý piatok očakáva, kedy sa vrátim domov a určite dúfa, že ho cez víkend zoberiem "prevetrať" do niakeho pohonu. A tak aj bolo. A teraz niečo k priebehu lovu.. Spolu s kopovom v jednej mladine našli a vytrvalo hlásili diviaka. Kedže sa hlas psíkov stále zosilňoval a približoval, tak som zostal stáť v riedkej dubine,oprel sa o strom a čakal. Zrazu vybehla z mladiny črierna guľa a so psami v pätách sa vybrala priamo na mňa. Ani len netušila, že bodka mojej delty jej už dávno prechádza po čele a ja som už len čakal na správny okamih k strelbe. Padol výstrel a lanštiačka padla v ohni. Psíky plné adrenalínu sa vyrhli rovno na ňu a mňa naplnila eufória z krásneho zážitku z lovu. Píšem sms otcovi, ktorý bol na štande, že som mal opäť štastie a on mi zaprial Lovu zdar! V pohone sa môjmu AJD podarilo vyduriť ešte 2 lanštiaky, ktoré sa síce nestrelili, ale pocit ,keď počúvate samé chváli na vášho psa od starších polovníkov zahreje každého" psíčkara" na srdci. A ako to dopadlo so zápočtom ? Zápočet sme so štastím odpísali a všetko dopadlo tak ako malo.