V hustých mladinách

Po dlhšom pršlavom čase sa trochu vyčasilo a ja som sa vybral hustejšou dolinku pod staré bučiny a hrebeni. Zvážnica strmo stúpa približne stredom úboče. Pomaly sa predieram cestou zarastenou černicami a vysokou burinou po vychodených blatavých prtiach. Poočku nazerám do protisvahu, v ktorom sa striedajú husté pásy mladín a starých dorubov. Cestou práve prechádzam cez pás bukového zmladenia, keď v protisvahu začujem diviačie zgrúlenie. Znechutene vykukujem pomedzi husté buky vyššie než ja. Nakoniec sa vyteperím na horný okraj cestného zárezu, odkiaľ sa mi otvára slušný výhľad na druhú stranu. Pod dorubom vpravo zbadám štyri lanštiaky pokojne žírujúce v bukovej hrabanke. Sadnem na peň, založím pušku do dvojnožky upravím zväčšenie a vymierim jedného prasúcha. Vyzerá strelitelne! Pre istotu vyberiem diaľkomer a kontrolujem vzdialenosť. Neveriacky čumím na displej...388m! Kua...ďaleko! Tak to na streľbu nie je. Sklamane meriam ďalšie vzdialenosti, kde by som si trúfol búšiť. Pás priamo oproti je už celkom fajn...okolo 200m. Mám čas. Do zotmenia ešte vyše hodiny, tak len pre istotu vymením v komore megu za SST-čko, v kľude sedím a sledujem diviaky. No skrátka po pol hoďke sa bukovým lístím prešuchrali až do protiľahlého pásu! To som už vyberal najlepšie stojace pôrča v jednej z plešiniek. Poriadne vymierim, šneler, výdych BUCH! Rana ma riadne prekvapila! Ani som si nebol celkom istý, či som už mieril tam kam som chcel! Na mieste odkazujúci diviačik ma však ubezpečil, že áno. Rýchlo premyslím čo ďalej. O pol hodinu je tma, baterku prirodzene nemám preto radšej cvalom obehnem dolinku. Kto by sa trepal cez husté pásy! LaLZ!