lanštiak z októbrového splnu

Po skosení veľkého lánu slnečnice sme zvýšili na tomto mieste vychádzky, keďže sme vedeli že vysoká a aj diviaky ju hojne navštevovali ešte keď stála. Prioritne sme sa vybrali na vysokú, lebo z jej odlovom sa nám nejak nedarilo. Ani v ten večer nám šťastie neprialo a vysoká z nami zase vybabrala a vyšla práve tam kde nikto nebol, no už ostávame sedieť ďalej, keďže je piatok a mesiac nádherne osvetľuje polia. Asi po hodinke vychádza na slnečnicové strnisko čierny fľak a ja v ďalekohľade rozoznávam väčšieho diviaka, nechávam ho pár minút pretože očakávam, že nie je sám a môže to byť aj bachyňa. No nič sa k tomu kusu nepridáva a keď diviak spravil pár krokov smerom do stredu poľa všimol som si ,že kríva na pravú prednú nohu ...bolo rozhodnuté že sa ho pokúsim uloviť. Puška ide automaticky do pleca opieram si ju hľadám priaznivú polohu k streľbe, paralaxa nastavená, bodka zasvietená, priblíženie tiež...už len čakám, aby sa kus správne natočil. Ticho večera pretína výstrel na komoru diviaka, ten po výstrele vyštartoval a aj voľným okom vidím ako robí kolečko, padá a odkazuje....je to dobré. Po príchode zisťujem, že ide o lanštiaka s poranenou pravou prednou nohou o váhe cca 100kg s výbornou ranou na komoru...prichádzajú kolegovia, gratulácie, fotenie a kopec roboty no zajtra je sobota, takže času máme dosť aj na „poľovnícku mokrinu“ .