Môj prvý Jeleň

V sviatočný deň som si ráno nevedel inak predstaviť ako poľovačkou. Vyrazili sme s kamarátom na posliedku o 5:15,,, čakáme v aute na brieždenie a veru sa nám do mrazivého rána moc nechcelo. Prechádzame cez lúku do zahusteného porastu pod lesom a pomalíčky medzi kríčky postupujeme proti vetru. Chceme sa dostať do lokality kde skoro každé ráno vidieť rozpasenú vysokú ale cestou pozorujeme pod nami na lúke dve jelenice s jelienčatami. Nenápadne sa nám ich podarilo nadísť a sme na mieste ktoré nesklamalo. V ďalekohľade pozorujeme dve partie,, cca 300 metrov od nás 10 až 15 kusov vysokej,,, druhá partia bližšie ale za kríčim  len 4 kusy holej a jeleň šesterák mohutnejšej postavy ,,, slniečko sa už tlačí a viditeľnosť je každou minútkou lepšia... Spoza kríku zrazu spozorujeme ako sa jeleň pretláča s druhým,, obaja si s kamarátom naraz povieme,, ten druhý sa tu kde zobral??? V asi trojminútovom súboji týchto dvoch mladých jeleňov zisťujeme že aj druhý jeleň má v hornej časti parožia len šable a je menej zdatný. Akonáhle sa jeleni oddelili slabší si to už pomaličky namieril do lesa a v pozadí kríkov vidno že má očníky. V momente dávam gulovnicu do ramena a jeleňa nepúšťam z kríža, ten cca 10 metrov pod lesom zastavuje a ticho mrazivého rána prerušuje výstrel. Jeleňa po rane zhrbilo, na lúke spravil otočku a ja ho v behu druhou ranou chybím. Jeleň zmizol a potom to prišlo,,, triaška  - adrenalín, všetko dokopy a kamarát len skludom v hlase ,, tú prvú určite dostal. ,, rozdícham to a s úsmevom na tvári sa presúvame na nástrel. Na primrznutej lúke nemôžeme nájsť farbu tak kamarát ide naslepo pozrieť dnu do zmladenia pod lesom a ja pomaličky prechádzam popod kríčie. Farbu sa mi podarilo nájsť až vnútri kríčia na lísti, a je jej celkom dosť v duchu si hovorím ten nebude ďaleko. Po farbe ideme už dosť dlho v jednom mieste sa točíme dokola a nevieme si rady,,, predtým ako sme vyrazili dohladavat volal som kamarátovi ktorý bol  tiež v revíri či by neprišiel z jeho farbiarkami na pomoc dohodli sme sa že ešte počká či mu niečo nepríde a potom dorazí. My to vzdávame a vraciame sa na nástrel. Do hodiny prichádza kamarát, psíkov nechávame nájsť farbu tí obaja nos neustále na zemi remene napnuté a valíme po farbe. V mieste kde sme sa zatočili psíkovia pokračujú po farbe v riedkom bukovom poraste. Farba je už dobrých 800 metrov dlhá a v tom to prichádza. Spod jedle vyskočil jeleň psíkov púšťame na voľno a tí ho sústavným hlasením dúria dole lesom až naspäť na lúku. V behu sa predierame kríčim aby sme zišli čím skôr na lúku a jeleňa dostrelili. Psíkovia jeleňa zastavili v strede lúky pri kríku kde zalahol a obaja ho sústavne hlásia. Necháme ich spraviť si svoju prácu ktorú môžete vidieť na videu v sekcii ( poľovné psy ) odvolávame ich od jeleňa a ukončujeme jeho trápenie nakoľko som ho strelil namäko. Až potomto všetkom som si zhlboka vydýchol adrenalín a stres vystriedal pocit šťastia a radosti z môjho prvého jeleňa. Na rad prichádza vzdanie pocty k ulovenej zvery, odovzdanie zálomku, gratulácie od kamarátov, fotografie a odvoz z revíru domov na dvor k príprave pasovačky za lovca jeleňov. Ďakujem Diane a Hubertovi za úspešný lov, kamarátovi s jeho farbiarkami Ašou Ráztocká hoľa a Ajou zpod Zahumennej za úspešnú dohladávku a kolegom zo združenia za pasovanie. LOVU LESU FARBIAROM  !!! ZDAR !!!