Dvojitý úspech

Jesenné poľovačky majú svoje čaro, aj keď posliedky sú väčšinou sprevádzané silným šuchotom, ktoré nám robí opadané lístie pod nohami. Ale na druhej strane vie aj napomôcť lebo prichádzajúcu zver je počuť už zďaleka. A ten pohľad na krásne vyfarbené stromy je jednoducho balzam na dušu. Ostali nám ešte nejaké jelene prvej vekovej triedy. Dve rána sme sa z bratom snažili nájsť vhodného jelienka na ulovenie. Mal to byť zároveň aj bratov prvý jeleň. Na zver sme sa aj dostali ale vždy tomu niečo chýbalo. Buď sa otočil vietor, alebo v čriede nebol vhodný kus na ulovenie, proste chýbalo tam to šťastíčko.. Vo štvrtok sme sa teda vybrali na postriežku aj večer. Našim útočiskom sa stal Železný posed. Hneď z večera na lúku najskôr vytiahlo pár kusov srnčieho a dva zajace. Potom sa hora na nejaký čas odmlčala. Na hranici svetla a tmy na lúku vypásli dve čriedy vysokej. Jedna v ktorej sa nachádzalo 5 kusov bola dosť ďaleko. Ale tá druhá v ktorej sa nachádzalo 12 kusov bola o dosť bližšie. Boli tam aj nejaké jelienky lebo sa stále poštuchávali parožim ale vzdialenosť okolo 100 metrov a už zhoršená viditeľnosť nám nedovolili jelene na 100% prečítať. Boli sme mierne sklamaný ale tak už aj o tomto býva poľovačka. Posed na ktorom sme sedeli sa nachádza v blízkosti jazvečích dier od ktorých sa po zotmení začal ozývať mierny šuchot. Netrvalo dlho a jazvec sa vygúľal na lúku. No kým sa brat dostal do vhodnej streleckej pozície tak sa jazvec znovu vrátil do krytu lesa. No po asi piatich minútach bolo znovu počuť šuchot na rozhraní lesa a lúky tak sa brat pripravil už v predstihu. A dobre spravil. Jazvec znovu vychádza na lúku. Tá hrobová chvíľka ticha pred výstrelom sa mi zdá vždy nekonečná, hlavne keď strieľa niekto iný ako ja. No konečne padá rana ktorej ozvena sa nesie horou pred nami. Jazvec sa ešte kúsok ťahla smerom ku norám ale 11gramová guľa zo spriengfieldu bola silnejšia a asi po 10 m od nástrelu ostáva ležať. Teraz v nás už naplno lomcujú pocity radosti. Bodaj by nie veď je to bratov prvý jazvec. Po chvíľke zvoní telefón volal oco ktorý sedel na neďalekom posede. Oboznamujem ho z výsledkom lovu s tým že na dnes už končíme. Diana mala pre nás ešte jedno prekvapenie. Po tom ako som jazveca vyvrhol sme začuli znovu šuchot v hore ktorý mohol patriť len diviakom. Hovorím bratovi nech si skočí pre flintu. Netrvalo dlho a lúka je plná prasiat, ktoré nás síce zavetrili a dali sa na útek ale na kraji hory zasekli, následne padá rana a do hory sa jedno z nich už nevrátilo. Nasledne vzdávame poctu ulovenej zvery a gratulujeme bratovi, samozrejme robíme pár fotiek na pamiatku. Tak Diana nám dopriala dvojitý úspech ako náplasť za toho jeleňa. Samica jazveca mala 12kg a boli na tri kilá sadla. Ďakujeme Diane a SV Hubertovi za priazeň. Lovu Zdar!