Po 3 rokoch sme sa znovu stretli..

Po nevydarenom fotolove minulý víkend, keď som stretol viac ľudí, ako danielov som prišiel zo školy skôr, aby som sa im aspoň jeden týždeň poriadne povenoval.Po príchode som konečne opäť zažil tú pravú rujovú atmosféru, keď som sa dostal na miesto odkiaľ som chcel fotiť uvidel som, ako jeden daniel predo mnou tak 10 metrov spí.Nie drieme, ale poriadne spí, už chýbalo len chrápanie :) Rozmýšľal som, či je vôbec živý, ale našťastie sem-tam zatrepal ušami takže som vedel,že je len mega unavený.Zatiaľ som sa sústredil na iné daniele až, keď som videl, ako sa postavil.V momente som ho spoznal.Bol to daniel, ktorého som fotil v roku 2016 a stretnutie vtedy prebiehalo podobne, tiež som ho vtedy vymákol počas driemot.Poznám ho vďaka zakrivenému nosu a zjazvených očí.Vtedy mal len jedno, teraz už má obe.Vo voľnej prírode sú takéto známosti dosť vzácne,keďže daniele to majú dosť ťažké,obzvlášť takéto veľké.Keď nejakého jedinca poznám niekoľko rokov a náhodou sa dozviem,že ho už nestretnem vždy ma to veľmi mrzí.Tento toho už dosť preskákal, a tak som rád, že som mohol takéhoto danielieho deduška asi 2 hoďky pozorovať.Aj keď väčšinu času driemal postojačky :D