Prvý diviačik

Pri rannej posliedke na daniela ma v lese prekvapil pohľad na mladého lanštiaka, ktorý práve vychádzal spoza vysokej pŕhľavy. Neváhal som ani sekundu a hneď som sa pripravil na medzeru medzi stromy kde diviačik smeroval. Rana ho zasiahla v miernom behu trocha dozadu, diviak naznačil a utekal pomedzi stromy preč. Asi po hodine prišiel na nástrel otec a dedo s bavorským farbiarom Maxom. Psík našiel farbu a viedol nás asi 150 metrov až na miesto kde sa farba stratila. Od tohto momentu sme sa rozdelili a prehľadávali sme hustejšie časti lesa. Asi 200 metrov od poslednej kvapky farby som prechádzal vysokú pŕhľavu, kde som uvidel zasiahnutého lanštiaka. Prichádzal som mu od chrbta. V momente ako zistil moju prítomnosť sa diviak stavia a rozbieha sa priamo na mňa. Odisťujem pušku a okamžite strieľam. Diviak padá cca 5 metrov predo mňa. Mierne roztrasený volám otcovi a oznamujem mu že som ulovil môjho prvého diviaka. Životný zážitok.