Tatranský I.

Ešte pred rujou som sa vybral pozrieť dobrého kamaráta do Tatier. Keďže sme sa dlhšie nevideli, samozrejme sme kvakotali najprv doma, potom na dvore a naveľa sme sa predsa len vybrali na posed na kraji lúky. Nenechali sme sa príliš rušiť zmenou prostredia a v tichej debate sme pokračovali dalej. Za šera v kúte lúky vylomili dva jelene osmoráky. Plynule sme preto v debate premostili a začali hodnotiť jelienky. Tie boli pravdepodobne nahluchlé, pretože pripásli snáď na 30 m. Rozkaz znel jasne! \"Nesmí projít za žádnou cenu!\" Tak som vybranému adeptovi šuchol megu na hrubý krk. Jeleník padol v ohni a chvíľu odkazoval. Ešte sme akomak potrkotali a už za tmy sa šli venovať úlovku. Večer sme doma pukli po pár koňačikoch na večnú slávu našich patrónov a hajde do pelechu. Ráno treba zaútočiť na diviaky... :-) LaLZ! (...to be continued)