Kukuričniar

Diviaka som už po zotmení sledoval na väčšiu vzdialenosť v domnení, že ide o medveďa, pohyboval sa presne tak, možno aj kvôli zlomenej prednej pravej nohe, čo sme zistili až doma pri draní. Zvoní mi mobil, to kamarát volá, že na dnes končíme, reku či dačo mám. Tak mu vravím iba o ,,medveďovi\" čo sa predo mnou motá a ide pomaly ku mne. Zbalený ešte posvietim na domneleho maca, nech vie o mne, no ostávam prekvapený, lebo pri svetle čelovky vidím jasne diviaka a dosť veľkého. No zjavne je aj kaňúr prekvapený a dáva sa do klusu smerom k hore. Rýchlo vypínam svetlo a beriem do rúk gulovnicu, reku ak ešte pred horou zastane a to aj robí. Hneď ako bodka sedí na lopatke, tak sa jemne dotýkam spúšte a so zvukom výstrelu aj registrujem silné capnutie gule. Diviak padá na predok a vyrýva ešte poslednú 20 metrovú brázdu v živote svojim mocným rypákom. Rana bola trošku nižšie na lopatku, guľa ostala na druhej strane pod kožou, od nástrelu bez farby. Ďakujem Patrónom poľovníctva za tento vzácny úlovok a zvolávam lovu zdar!