Prvý jazvec

Tento rok sa mi prvý krát v živote podarilo zazrieť naživo jazveca, bolo to niekedy v apríli. V duchu som si pomyslel teba tak stretnúť na jeseň s možnosťou ťa uloviť. Počas roka som mal ešte dva krát možnosť vidieť jazveca. Cez leto som sa venoval srncom a po ulovení vyhliadnuteho srnca v auguste som čoraz viac premýšľal o jazvecovi. Prešiel som nory kde by sa mohli vyskytovať ale tie boli prázdne, tak som veril že by sa mohli vyskytovať aspoň v tejto lokalite. Od septembra som túto lokalitu návštivil viac krát a podarilo sa vidieť stopy v blate. Bol prvý október a mne to nedalo doma sedieť, tak som sa vybral do danej lokality a dúfal že dnes by to mohlo vyjsť. Sadol som si na stoličku do remízky pri repkové pole kade jazvece prechádzali smerom do kukurice, oproti seba som mal lesík v ktorom mal brlohy. Ako sa pomaly zvečerievalo tak som začul z lesa šuchot, zbystril som a čakal,šuchot bolo počuť stále bližšie až sa zrazu na repke objavil jazvec, neváhal som, rýchlo pušku do pleca a zamieriť, ozval sa výstrel a jazvec ostáva v ohni. Po pár minútach prichádzam k zhasnutému jazvecovi. Predo mnou leží mnou prvý vysnívaný jazvec z ktorého mám neskutočnú radosť. Vďaka Diane a Hubertovi za prežitý zážitok a krásnu trofej jazveca, lovu zdar.