Ďalšia rýchlovka

Podvečer cestujem severozapadom z lovov a volám kamarátovi, že ak je doma prídem mu aspoň potriasť rukou keď už idem okolo."Jasné! Som doma! Už aj ti zalievam kávu"... a o 10 minút veselo debatujeme pri poriadnom "turkovi". Po chvíli sa pristaví hospodár PZ a z prvej nám noží... "chalani čo tu trkocete pri káve ako staré tetky. Už ste mali byť v lese. To čo ste za jágri. Treba nám zmastiť nejaké diviaky na obecné dni a ja neviem dostať do lesa ani nohu!" Kamarát hneď príde s riešením. "Pišta túto vypíš povolenku Michalovi, ja ho vyveziem na záver doliny nech si vyšľape na sedačku ku kaliskám." O chvíľu je všetko zúradované a ani neviem kedy a ako sadám do auta. Kamoš v šlapkách letiac hore dolinou mi nadeľuje podrobné inštrukcie. Vystúpim vysoko pod hlavným hrebeňom a uzučkým chodníčkom nepoznaným terénom cupolím k opísaný kaliskám. Pod tmavou, starou smrečinou nájdem vetchú sedačku. Opatrne zaštandujem a prehliadam rozbité kalužisko s množstvom zablatených oterových stromov. Ešte ani neupokojím zvýšený tep po krátkom, strmom výstupe keď začujem šramot a na okraji smrečiny sa objavia štyri lanštiaky. Vyvalím oči ale bleskovo vymierim jedného adepta na uško a búšim mu na zvukovod. Diviačik sa zlomí vedľa pňa a ja ešte stále zadýchaný volám kamarátovi. Chvíľu neverí, myslí že žartujem ale vzápätí v pol doliny na ručnej zvrtne auto a fičí naspäť. Ja zatiaľ ošetrím kusa a zošmýkam ho strminou k ceste. Gratulácie, neveriacke krútenie hlavou, doma slivovička na lovu zdar... a ja pochopiteľne môžem pokračovať v ceste po "zastavení na kávu" až na druhý deň. To zas bude na čo spomínať :-) LaLZ!