dobrý vietor

Utorok, 3. september,,od rána pršalo, no poobede sa v Nitre vyčasilo, a moje jelenia horúčka bola taka silná že som po práci sadol do auta a cestoval 150 km domow, aj keď väčšinou chodím domov len víkendy. Hovorím si , cez víkend to nevyšlo možno dnes je ten deň D...o pol6 som už sedel na veľkom kameni na navzdialenejšej časti nášho PZ od dediny...ešte tak premýšlam, že ak dnes tu niečo ulovím, rovno si na zajtra môžem zobrat dovolenku.. o 18 som asi na 300 m spozoroval jeleňa, ako pasie na malej čistinke medzi mladinami. Rýchle rozhodovanie čo ďalej..psa som priviazal o konár, dúfajúc že vydrží odložený, flintu na plece, dvojnožku do ruky a hybaj za jeleňom. Préjsť tých 300 m mi trvalo skoro pol hodinu, kedže to bol strmý kameninstý svah plný vývratov a asi 1m vysokého podrastu bukového zmladenia prerastene malinčím. Nakoniec aj s veĺkým štastím a dobrým vetrom od jeleňa som sa k nemu dostal asi na 50m. Chvíľu som ho nevedel nájsť , lebo sa cez mladinu prepásol na dalšiu plošku medzi mladinami, a nedalo sa na neho vystreliť. Takže som sa musel pomaly dostať aj cez mladinu na okraj tej plôšky aby som sa ho mohol pokúsiť bezpečne uloviť. Nakoniec som ho obišiel, dostal sa k nemu od chrbta. Ranou na krk na vzdialensoť asi 15 m sa mi podarilo uloviť tochto 5 ročného vydlového desatoráka. Myslím že to bol jeden z najťažších lovov( hlavne mojej trpezlivosti pri pomalej a opatrnej chôdze) ale aj najkrajších. Diana a Sv.Hubert, ďakujem. A rovnako aj ochotným kamarátom, bez ktorých by som jeleňa z toho ťažkého terénu sam nedostal.