Nedeľné prasiatko

Ranným brieždením pomaly postupujem chodníčkom cez agátovú mladinu. Cieľ je jasný, rúbaň na konci agačiny cez ktorú zver zaťahuje do hlbokého jarku plného malinčia. Predchádzajúce ráno som sa zabavil v agačine s danielmi a na rúbanisko som prišiel neskoro o čom ma presvedčil utíchajúci kvikot a pokrochkávanie zo spodu maliništia. Som asi v polovici cesty keď sa v rubanisku predomnou ozve prenikavé zakvičanie súperiacich prasiec. Sú tam... Pridávam do kroku a po chvíli opatrne nazerám do rúbaniska. Nič. Je to možné, zase som prišiel neskoro? Po chvíli registrujem pri vrchu pohyb. Po ceste prichádzajú postupne tri prasce a s chuťou prerývajú źem okolo haluzín a pňou. A tak po chvíli sústredeného mierenia sa ozve do tichého rána moja sedmička. Prasa ostáva v ohni a ostatné dve okamžite miznú v malinčí. Lovu zdar a vďaka sv. Hubert!